Druhý dych

A je za nami ďalší štandardný seriálový pokus o prilákanie čo najväčšieho počtu divákov za čo možno najmenší peniaz. I keď, vzhľadom na lokality, kde sa dej odohráva, tentoraz si tvorcovia siahli hlbšie do vrecka - žeby to nejako pomohlo, to zas nie, ale nechcem byť zase raz typicky cynická a úprimná, ako pri hlúpostiach typu Panelák či Ordinácia som, pretože predsa len, hoci tento seriál dych nevyrazí ani nezastaví, predsa len je neporovnateľne lepší i kvalitnejší ako spomenuté seriály (nie žeby tie nasadili látku veľmi vysoko, preto berte v tejto súvisloti slovo "kvalita" s rezervou). A veď si to povedzme na rovinu - ak už musia tunajší diváci sledovať drístiky kde on a ona bojujú proti všetkému a všetkým aby mohli byť oni, nech to je aspoň v slovenskom šate ... Aj keď aj o pôvodnosti scenára by sa dalo polemizovať ... (06.06.2012)

Dve najväčšie slovenské, súkromné televízne stanice, JOJ a Markíza, dospeli do štádia, kedy si už nemusia kupovať zahraničné telenovely, ale rovno si vyprodukujú svoje vlastné stupidné, nekonečné seriály. Idú na to presne tak ako ich kolegovia z Mexika, Rumunska, či niekde z Južnej Ameriky. Urobiť to rýchlo a lacno, na kvalite vôbec nezáleží. Réžia, herci, dialógy, kamera, scenár, hudba, obraz, prostredia, kostímy... to všetko je jedna veľká filmová katastrofa. Toto by som bohužiaľ mohol napísať o takmer každom produkte z dielne JOJky alebo Markízy. No tento raz píšem o seriály „Druhý dych“. Dnes mám na muške presne tento konkrétny odpad! (18.01.2013)

Des a hrôza - naozaj by ma ani vo sne nenapadlo že i my dokážeme vyprodukovať takúto sračku - ale ako pozerám, niektorím mojim krajanom sa to javí ako "pozerateľný seriál s obstojnými hercami a priemerným scenárom", a nevychádzam z údivu, ako málo niekomu môže stačiť ku šťastiu. Veď srance typu Kobra 11 by museli fasnúť 5*, a skutočná kvalita by v danej škále ani hádam nebola vôbec známkovateľná. Ešte raz - neuveriteľná sračka... (27.03.2013)

Je to vážne taká zmena, keď sa vymení pár papundeklových bytov v ateliéri za zábery luxusnejších interiérov, z ktorých i tak sterilita dýcha až hrôza ? – nie je v nich nijaký skutočný život.. A inak je to stále to isté – vzťahy, vzťahy, a zasa vzťahy, celá skurvená slovenská spoločnosť je nimi posadnutá.. Prečo ? Kde sa to berie ? Nie je to tým, že v skutočnosti nijaké vzťahy udržiavať nevieme a závidíme si aj nos medzi očami ? Je to na zamyslenie. Ako škola pre hercov, aby sa naučili jednať s kamerou je to fajn, rovnako ako možnosť zarobiť si na nájom, ale to je tak všetko – a keď to k tomu ešte viac zhovaďuje národ, ktorý sa zmieta medzi pudmi a komerciou, mal by ísť aj ten jeden bodík dolu... (04.03.2013)

Po pár vzhliadnutých sériach Paneláku som sa zaprisahávala, že už sa nenechám obalamutiť nejakým rýdzo slovenským seriálom podobne zameraného typa. Ale čo čert nechcel, raz som sa jeden večer nudila a sadla som si k čarovnej krabičke a vzhliadla som jeden diel. A výsledok? K čarovnej krabičke sadám pravidelne a nadávam na tú bloňďavú potvoru Andreu, že je suka riadna. Žeby slovenská seriálová tvorba chytila Druhý dych? (24.03.2012)