Cigáni idú do volieb

Dokument režiséra Jaroslava Vojteka z roku 2012 je pohľadom na voľby do VÚC v obci Kokava nad Rimavicou v roku 2009, počas ktorých chcel uspieť aj rómsky kandidát Vlado Sendrei. Neuspel. Snímka odhaľuje, že to nebolo z dôvodu, že by predvolebnej kampani nevenoval dostatok času, jednoducho nedokázal mobilizovať dostatočný počet voličov. Dokumentárne nazeranie režiséra Vojteka však nie je zaujímavé ani tak pre voľby, ale skôr pre zachytenie neutešenej situácie rómskej minority na Slovensku. Podmienky, do akých Vojtek pri sledovaní Sendreiovej kampane privádza diváka, sú žalostné, pričom sa až nechce veriť, že ide o zábery zo strednej Európy v 21. storočí. Rozoberať dôvody, prečo tomu tak je, na tomto mieste neprináleží. Dokument však skrz pohľad na Kokavu nad Rimavicou dobre mapuje aj celkovú situáciu v obciach po celom Slovensku, kde ľudia zväčša poznajú len manuálnu lopotu a dno pohárika. Na tieto prvky národnej "kultúry" sa síce Vojtek vo filme priamo nezameriava, ale v národe sú, bohužiaľ, zakorenené tak silno, že sa samy derú na povrch. Cigáni idú do volieb aj preto patria k dielam, ktoré dopĺňajú neutešenú mozaiku Slovenska. Dokumentárna snímka ako taká sama o sebe nevyniká príliš veľkou kvalitou. Z technického hľadiska stavia na jednoduchej kamere a obsahovo sa síce zakladá na pomerne originálnom námete, ale v praxi dopláca na realizáciu. Pokus sa však cení. Filmársky Jaroslava Vojteka aj politický Vlada Sendreia. (19.12.2023)

Dokument, ktorý zachytáva kampaň cigánskeho alebo keď chcete rómskeho aktivistu až po jeho následný boj o politické miesto a emócie po voľbách. Výsledok ma nijak neprekvapil. Chápem, že pre mnohých je to útrpný dokument, keď musia sledovať ich správanie a rozmýšľanie, miestami ozaj pre otrlých. No je to pohľad do určitej kultúry, určitej menšiny v našej krajine, proste istú komunitu, ktorá mám dojem, že väčšina je na podobnej inteligenčnej úrovni ako tunajší predstavitelia. Ja o sebe často pochybujem, viem ako na mňa mnohí asi pozerajú, no s týmito by som sa nerád porovnával, podľa mňa by to bola cesta späť, aj keď nechcem sa povyšovať, oni sú v inom lepší než ja zas, napríklad v hudbe, proste sú iní. Bláznivé, čo vám k tomu poviem, proste len zachytili ich život. Miestami mi to pripadalo ako keby si to nacvičili, či proste to hrali a predvádzali sa, no že by to bolo nejak oslnivé, to nie, ani otázky im nepokladali, nechali to len na vývoj. Vojtek sa od dokumentu Hranica podľa mňa nikam neposunul, možno ešte klesol. Inak zaujímalo by ma, akú spoluprácu na tom mali Česi, lebo sa jednalo prakticky o stredné Slovensko a dianie v ňom. Môžem súhlasiť s niektorými komentármi tu, že to bolo len omieľanie viet ako, veľa som toho spravil, som cigáň ako vy, hral som u vás futbal, hral som dobre a potom sa po 50 hlasoch radujú, že budú peniaze a nakoniec zisťujú, že, no ale nechám vás, aj keď asi tušíte. Malo to marketing, taký Barabáš ako bol v tunajších komentároch spomínaný asi v hlavných médiách takú pozornosť nedostane, ani nedostával, no u nás sa toho veľa netočí a Sendreiovci sú taká slabšia verzia Šarköziovcov, na Slovensku známych hudobných rodín a tak asi čakali, že zaujmú a bude z toho úspešný sociálny dokument. Bolo to smutné, dokonca aj keď sa občas radovali, no vyzerali byť ako dobrí ľudia, možno zaostalejší, ale proste takí fakt ako od Kusturicu. Inak úvodná hádka o tom, koľko rokov hlavný predstaviteľ neopravil domáce zariadenie, či 5 alebo 7 rokov mi pomaly položilo sánku a zároveň vás tým chcem upozorniť, čo vás čaká. (02.09.2013)

U nás oficiálně sociálně vyloučená komunita. Nikdy jsem s nimi neměl špatnou zkušenost. Slováci mají dojem, že na ně musí pracovat. Příčinou jsou jejich velmi odlišné kulturní zvyky, hlavně přisuzování malé hodnoty vzdělání, žití ze dne na den, odmítání ohřát jídlo , které zbylo a sníst ho a nevyhodit apod. Politické filmy mě moc nebaví. (31.10.2020)

Kusturica in real, fakt smála jsem se nahlas od začátku do konce! Oceňuju přístup režiséra, který rozhodně není "politicky korektní" v tom klasickém slova smyslu, který neomlouvá názory, motivace nebo postupy, které nám můžou připadat srandovní, tím, že je to přece menšina a musí je chápat, ale točí prostě to, co vidí a jak to vidí. Zajímavý, nebo možná smutný, mi přijde, že místní hodnocení odráží odpor spíš k předmětu filmu, než k filmu samotnému, což je jakobyste šli na film o slonech, který má slony i v názvu, a pak si tady stěžovali, že nesnášíte slony a nechápete, proč o nich někdo točí filmy. Do kina se nemusí a telka se dá vypnout (je tam takový čudlík na to), já ale doporučuju nevypínat!-) (10.03.2013)

Ako náhľad do mentality, správania a života Cigáňov trefné a výstižné. Počas celého filmu som sa síce nedozvedel ani raz dôvod, prečo by som mal toho strýca, hrajúceho v kapele pripomínajúcej kvalitou Senzus, ísť voliť. Ak nerátam názor, že veď on preca toľkým pomohol, čo bol hádam jediný argument všetkých jeho podporovateľov. No a ten rasový, samozrejme ("Ja som Cigáň, kto iný Vám Cigáňom pomôže ako Cigáň?"). Dokument však nebol volebnou agitkou, ale ukážkou volebnej agitky jedného z kandidátov obecných volieb. Z tohto pohľadu nemám väčšie výhrady. Úprimné, zábavné, spontánne, ale aj kus smutné, pri uvedomení si skutočnosti, že bez ohľadu na národnosť sa do zastupiteľských funkcií hrabú vždy tie najväčšie ziskuchtivé nuly. (19.11.2012)