Pravidlá mlčania

V prvej polovici ma to ešte bavilo, ale potom to začínalo byť nudné. A nekonal sa ani strhujúco napínavý koniec. Najzaujímavejšia z celého filmu bola Susan Sarandon, a jej rozhovor s Šiom bola najsvetlejšia časť filmu. Dobre no, aj Robov zdrh z hotela mal niečo do seba. Ale to kvákanie pol hodinu pred koncom ma naozaj ubíjalo. Škoda, myslel som, že na tie 4* by to mohlo byť. A Šia mi pripomínal môjho bratranca :D (02.06.2013)

S Redfordovými filmami mám často problém. Je zástancom hodnôt starej školy, ktoré sú mi ukradnuté a neustále miešanie filmu s politikov mi občas tiež vadí, tak pri jeho predošlom filme, ako tu (pričom tu o ňu ani nejde). A predstaviteľ LaBeoufovej role mohol byť výraznejší (ako LeBeouf). Mohlo ísť o silnejší súboj charakterov... Ale ten megacasting! Zhruba polovicu filmu, s odstupom dvoch-troch scén, pribúdajú známe tváre - jeden lepší herec za druhým a vďaka cameo efektu film nenudí, aj cez pomalšie tempo. Z obsadenia som vedel iba o Redfordovi, LaBeoufovi a Brit Marling, a že pôjde o Fugitive verziu Broken Flowers prevrátenú naruby som netušil, tak to na mňa zapôsobilo presne ako malo. Tentokrát nenápadná Martinézová hudba, dialógy super napísané a ešte raz: ten casting! Všetci do jedného moji favoriti a dokonca aj decko ok. A Shia, keď som si zvykol že hrá inú úlohu ako som čakal, tiež. Štyri hviezdičky a sklamanie z nevyužitia témy vo filme Dlh, týmto nahradené. (05.06.2013)

Dlouho jsem se rozmýšlel jaké vlastně hodnocení tomuto snímku dám. Nakonec jsem zvolil tu lepší variantu. Filmy s tématikou soudnictví či novinařiny mám rád, což nezastírám, i tak jsem se snažil být v hodnocení objektivní. Na jedné straně tu máme velmi slušný herecký materiál a i fajn hudební podtext. Na straně druhé zas máme až moc otevřený konec a také úžasnou práci daného novináře, který se během filmu snad nesetkal s jedinou pořádnou překážkou, vše mu jde neuvěřitelně na ruku. I přes pár nedostatků film doporučuji. (20.09.2016)

Film je šikovný a má napínavý scenár pripomínajúci americké thrillery zo 70. rokov. Šokuje publikum odhalením, stále vyvoláva ďalšie otázky a vzbudzuje ďalšie podozrenie, robí to však bez náznaku vlastnej dôležitosti a ladne sa vyhýba nafúknutému napätiu. Pri všetkých týchto vkladoch, však režisér Redfort sa nevyhne postupom, ktoré skúsený divák veľmi rýchlo odhade. 6,5/10 (06.07.2021)

Na Pravidlách mlčania by sa celkom úspešne dalo zanalyzovať to, čo je na americkej kinematografii vo všeobecnosti to dobré aj to horšie. Takže páči sa mi určite spôsob kopania do vlastných osích hniezd, z USA sme už viedli snáď filmy o všetkých tamojších problémoch a aférach. Navyše sa tak Redford a ostatní na základe histórie dokážu kriticky vyjadriť k súčasnej situácii. Odmietanie zámorskej kinematografie je len lacná póza kvázi intelektuálov bez zakotvenia v objektivite. Problémom ale potom je, keď sa zaujímavá téma zaobalí do klasických schém, keď tu potom čakáme na pointy, ktoré nám tak nejak v priebehu deja došli a keď sa všetko musí uzavrieť aj vtedy, kedy by práve otvorenosť dodala veci na angažovanosti a nejakej tej vyššej nadstavbe. Ale nechcem príliš kategorizovať, keď tu máme americké filmy ako Spotlight, ktoré sa nesnažia držať schém na úkor obsahu, myšlienky, posolstva, atď. (17.07.2016)