Šepkajúci fantóm

Nie žeby Šepkajúci fantóm nebola pozerateľná detektívka, ale obsahuje viacero rozpačitých scén a dialógov ako napríklad sekvencia karnevalu alebo aj samotné záverečné dejstvo.....tá žena bola zavraždená, alebo iba postrelená? Nemohli tvorcovia ponúknuť odpoveď? Rok 1975 bol rokom ženy a tento film sa toho drží ako kliešť. Nakoniec pekné tváričky našich herečiek je jeho najväčšie pozitívum. 50% a nie vždy budem pri dvojici Lettrich Tallo zaokrúhľovať nahor. (16.02.2017)

„Tebe je to smiešne, ale ženy sa boja večer čo i len ísť do kina.“ – „Aspoň budú sedieť doma.“ Bratislavský sériový vrah, ktorý sa plazí tmou slovenského hlavného mesta, britvou reže blondíny a po jeho krvavých stopách vyráža Ivan Rajniak (ORLIE PIERKO, MATKA, ČERVENÉ VÍNO)? Tak na toto som sa tešil týždeň dopredu. Bohužiaľ sa opätovne dokázala moja naivita. Neviem prečo, ale naozaj som si myslel, že to bude drsný, tvrdý a temný triler. Samozrejme „v rámci možností“ - druhé MLČANIE JAHNIAT som nečakal. Ale ani frašku. Nanešťastie, komunistická doba, ktorá robila z ľudí všetko, len nie slobodných ľudí, ich robila aj zo scenáristov, režisérov a hercov, ktorých postavy museli prenášať vety „Najsmutnejšie na tom je, že takýto ľudia vychovávajú našu športovú mládež“. Policajtka pri vypočúvaní svedka hladká (!), na mieste činu stojac nad vychládajúcim telom svojej kamarátky s podriadeným veselo žartuje a večer ukončí vyšetrovanie s tým, že musí ísť manželovi (Štefan Kvietik!) kúpiť kapustu na večeru (?!?). Po tom všetkom som (ďalej napr. dialóg „Odovzdávam tejto spoločnosti hodnoty, o akých sa vám ani nesníva.“ – „To je ale vaša povinnosť!“) skutočne nemal najmenšiu chuť „vychutnávať si príbeh“ (snáď len dodám, že vrahovu identitu som odhalil v prvej polhodine, čo ma samého prekvapilo) a z hereckých výkonov som bol otrávený. (25.03.2010)

Na krasokorčuliarskom tréningu predstavenia Snehulienka a sedem trpaslíkov. Tréner: "Vierka, prosím Vás vyššie tú nožičku! Ešte! A pozor na trpaslíkov, lebo im uši poodtínate! Viac gracióznosti Vieročka! Skáčete ako kozľa!" Dialógy v zásadne vážnom deji - čisté čaro nechceného humoru. Plus kadejaké, dole ušami sa ťažko počúvajúce spojenia typu súdruh doktor, súdruh major a súdružka kapitánka. Interiéry Šport baru - radosť pozerať. Úspešné odhalenie zavŕši prísľub krajších a početnejších kvetov pre hrdinnú kapitánku. A na záver ešte jeden dialóg. Vážne hlásenie podriadeného kpt. Hroncovej: Policajt: "Pred Carltonom došlo k nehode. Chodci napadli rakúskeho turistu. Kpt. Hroncová: "Prečo?". Policajt: "Mal na sebe lyžiarsku čiapku.". Sladká normalizačná neresť. Alebo guilty pleasure, ako sa dnes hovorí, však? (15.03.2021)

Až neuvěřitelně hloupé jednání postav, Rajniakův nadporučík musel trpět několika duševními poruchami. Kapitánka (a že jich u VB bylo!) na tom nebyla o moc lépe. Noční Bratislavou cupitá neozbrojena, do nemocnice si však zbraň vezme. To, že pointa vlastně nebyla žádným rozuzlením a nikdo se neobtěžoval byť jen naznačit motiv pachatele, to už je jen smutným dokonáním celé téhle tristní taškařice. (09.12.2012)

Detektivka říznutá giallem. Mizogynie, šovinismus a sexistické hlášky ("má žena je jalová"), ale je tam boží kapitánka Sylvia Turbová, která strčí do kapsy Emilku Vášáryovou z Prípadu krásnej nerestnice (ok, ale na jedoucí vlak z mostu neskáče, takže možná fifty-fifty). Sice není těžké se dovtípit, kdo je vrah, a je otazné, do jaké míry to celé byla nadsázka a do jaké se to bralo vážně, nicméně je to campy zábavná perla normalizační čsl. kinematografie, a to bohatě stačí! (26.02.2021)