Rozchod Nadera a Simin

Oscar pre najlepší zahraničný film je nepochybne v správnych rukách. Irán sa z filmu zdá byť pre našinca prekvapivo civilizovaná krajina, narozdiel od vojnovej zóny v Iraku. Tvorcovia mali v rukách výborný scenár a to je vždy polovica úspechu. Napriek tomu, že film je výlučne konverzačný, nebolo potrebné dej nijako umelo dramatizovať. Herci a situácie, do akých sa dostali to zdramatizovali až-až. Zvedavosť a napätie z toho ako to skončí, svedčí o správnom prístupe a práve takto kvalitné filmy potrebujeme ako alternatívu k väčšine(nie všetkým) filmom made in USA. Záver mnohí označujú za výborný a ja sa musím pridať. Je vážne skvelý. Môj prvý Iránsky film a hneď takáto bomba. Nemám, čo by som vytkol.100%. (23.01.2013)

Asghar Farhadi svoje postavy očividně moc nemiluje, když je staví před zcela neřešitelné osudové volby. Je jasné, že ať už se v jednotlivých situacích rozhodnou jakkoliv, vždy někomu ublíží. Hlavní postavy řeší, zda se rozvést, či ne, dcera volí mezi matkou a otcem, vedlejší postavy mezi mateřskou a prací či lhaním a pravdou. Je toho spousta. Od klasické tragédie, která vychází z rozporu mezi dobrem a zlem, se tak přesunujeme k moderní tragédii, v níž spolu bojuje dobro s dobrem, což ale neznamená, že by se síla utrpení zúčastněných postav nějak oslabovala. V podstatě se nám tu opakuje schéma Nolanova Temného rytíře, kde Joker mistrně navozoval situace, v níž musí postava volit, ovšem každé rozhodnutí vede k neúspěchu: když se Batman odmaskuje, Gotham bude bezbranný, ale když se neodmaskuje, Joker každý den někoho zabije a Batman za to bude nepřímo zodpovědný. Když zachrání Batman Denta, zemře Rachel, když Rachel, zemře Dent. Volit musí také Gordon i Dent, a opět v duchu tzv. „no-win situation“, známé ze šachové hantýrky jako „nevýhoda tahu“, což je termín označující pozici, při níž je pro hráče nevýhodné, že musí táhnout, a nejlepší by bylo prostě nedělat nic. Asghar Farhadi se nám jinými slovy snaží naznačit, že pokud chceme zažít stejné dobrodružství jako postavy z amerických filmů o Batmanovi, nemusíme jezdit do lunaparku nebo Disneylandu, ale stačí si rezervovat letenky do Íránu. Anebo si dát šachy. (28.04.2012)

Môj prvý film z iránskej produkcie a rozhodne neľutujem. Síce ma dosť prekvapuje, že o samotnom rozchode Nadera a Simin to takmer vôbec nie je, to je tu na úplne poslednom mieste, ale to v konečnom dôsledku vôbec neprekáža. Až na to, že mi dej prišiel trochu priamočiarejší ma to dosť bavilo, či už samotná súdna línia, ale aj s tým súvisiace vzťahy medzi dvomi rodinami. Veľkým plusom je nepochybne aj skvelý výber postáv, tu mi skutočne všetky postavy prišli zaujímavé a navyše aj dosť sympatické, takže som si k nim nemal ani najmenší problém vytvoriť vzťah a hlavne vďaka nim mi tie dve hodiny prešli dosť rýchlo. A ideálne mi sadla aj réžia. Ale zaujalo ma, že tú odlišná mentalitu, ktorú som očakával som si takmer ani nevšimol, lebo nič mi neprišlo až tak zásadné, aby som si niečo zlé pomyslel, či už o samotných ľuďoch alebo aj celom systéme. Takže skutočne príjemný filmový zážitok. 78% (18.08.2015)

Prekvapujúco zaujímavý a poctivý film. Bol som rád, že sledujem film, na ktorom sa nevybláznili trikári, pyrotechnici, ktorý nerieši závažné problémy prostitútok, feťákov alebo pupušov. Bol som tiež rád, že film až na náboženské a spoločenské odlišnosti nevnímam ako iránsky, ale ako film so všeobecnejšou platnosťou. Myslím, že najväčšiu zásluhu na výslednej kvalite tohto filmu má scenár. Scenár, ktorý od úvodnej scény, ktorá naznačila charakter konfliktu začína splietať a komplikovať osudy účastníkov príbehu, odkrývať ich postoje, morálne hodnoty a to, ako do nich vstupuje náboženstvo, aby v závere iba naznačil pokračovanie. A iba tak mimochodom, tento film bol pre mňa zaujímavý aj tým, že ukázal akou hrozbou sa stáva starostlivosť o rastúci počet pacientov s demenciou Alzheimerovského typu. (06.02.2015)

Majstrovsky napísaná a zrežírovaná konverzačka. Domino nepredvídateľnych udalostí, ktoré z naoko banálnych situácií každodenného života vyústia v drámu, ktorá môže zničiť životy rodín. Napínavé, dusné, emocionálne vyčerpávajúce. Filmárska úroveň najlepších drám Woodyho Allena či Mika Nicholsa, v exotickejšom prostredí Iránu a jeho kultúry. Úchvatné je tu sledovať, že ľudí, ktorých duše a mysle sú uzamknuté zákonmi tak radikálnej viery, zužujú vo výsledku rovnaké osobné a rodinné problémy, ako kohokoľvek iného kdekoľvek na svete. A ten záver je K.O. (06.04.2012)