Železná Lady

Meryl už je zase na té správné koleji a po šílenosti u které nejeden z jejích obdivovatelů volal v křečích Mamma Mia! ukazuje co umí. Celkem mně fascinovala nejen podobnost s M.T, ale i její správně britská english. Snímek mapuje politickou kariéru Margaret Thatcher a lehce zabrušuje do jejího dětství i soukromého života s manželem. Některé pasáže jsou doplněny o dokumentární záběry, talže to celé vlastně vypadá jako hraný dokument o významné politické osobnosti. Já jsem však očekával, že nám bude Železná lady přiblížena mnohem více a to zejména z té lidské soukromé stránky. Bohužel, Železná je i ve filmu a tak jedinou slabostí, kterou u ní můžeme spatřit je její stáří. Stáří, které vás nemilosrdně sejme a je jedno zda jste byli králem či nuzákem, zda jste rozhodovali o o osudu své země a Evropy či nikoliv. Nakonec z vás zbude věchýtech třesoucích se svalů a pohasínajícího intelektu... U takovýchto vyjímečných lidí si to člověk uvědomuje o to více. Při sledování si asi nejeden divák také nutně uvědomí, jak je takovýchto nekompromisních leaderů dnes v socialistickém světě třeba a to mluvím i o USA .. (o tom našem vládnoucím hnoji ani nemluvě). * * * (25.02.2012)

Meryl Streep opäť dokazuje, že je najväčšou žijúcou herečkou, ale plytvať jej úžasným chameleónskym talentom v tak nezaujímavej a skratkovitej filmovej biografii, si nezaslúžila. Hoci sú politické výpovede Olivera Stonea príliš sofistikované, nechýba im punc kvality a určitá osobná zaangažovanosť k daným témam. Llloyd nezvládla obsah a diváka, očakávajúceho nadhľad a korektnosť, určite neuspokoja paranoidné zbytočné prvky, ktoré Margaret Thatcher stavajú do pozície nevyrovnanej seniorskej schizofreničky. Rozvrstvovanie viacerých dejových línií len svedčí o scenáristickej bezmocnosti a neschopnosti podať divákovi seriózny politický výklad o významnej osobnosti Veľkej Británie. (06.07.2012)

Život tejto významnej političky mohol vydať na celý seriál, ak by mala byť viac rozpracovaná každá jedna podstatná udalosť, ktorá sa počas jej dlhého vládnutia vyskytla. Práve pohľad zobrazujúci "železnú lady" v jej súčasnosti (stará dáma trpí silnou demenciou) mi prišiel zaujímavý a "iný". Flashbacky síce ponúkajú len výrezy z bohatého politického života a dôležitých rozhodnutí, ale ten kto chce, pospája si všetko do jedného kompaktného a logického celku, bez toho, že by bolo nutné všetko do detailov vysvetľovať. Herecký výkon Maryl Streep - k tomu niet čo dodať, hoci sám nie som veľkým fanúšikom tejto herečky. Iron Lady je pre mňa malým zaujímavým exkurzom a poohliadnutím sa za jednou veľkou politickou osobnosťou, ktoré sa mi po každej stránke (formálnej aj obsahovej) páčilo. (12.03.2012)

Každý film, v ktorom hrá Meryl Streep je niečím výnimočným. Okrem iného aj (alebo najmä) tým, že v ňom hrá Meryl. Aj u menej vydarených je teda úplne nevyhnutné túto pridanú hodnotu nielen registrovať, ale i zohľadňovať. Koľko hviezd by ste ubrali filmu "Gilda", ak by v ňom namiesto Rity Hayworth pobehovala tuctová buchta bez charizmy? Jednu? Dve? Podivne zblúdilé jedno- a dvojhviezdičkové hodnotenia "Železnej lady" v komentároch síce nešetria chválou na fajnové herectvo či charizmu hviezdy, paradoxne nevykazujú ochotu to oceniť. Toľko na margo doceneného-nedoceneného castingu. Z filmu samotného založeného na flashbackoch sála chladná odťažitosť, ťažko povedať, či tvorcovia chceli portrétovanej vzdať hold alebo železný monument pokryť hrdzou. Vynaliezavá dramaturgia, ktorá zachytáva "železnú" lady ako lady "voskovú" (čo považujem za vlastnú tému a hlavný prínos filmu) hovorí skôr o antipatiách. Pozoruhodný portrét inej britskej ježibaby-svätice ("Kráľovná") nutkavo vnucuje ilúziu akéhosi míľnika, od ktorého "sa patrí" odvodzovať hodnotiace kritériá všetkého ostatného životopisného (britského). Nenechajte sa pomýliť, rozdiel v kvalite je celkom zanedbateľný. Šťavnatým bonusom je samozrejme konská dávka "nekompromisnej" verzie britského akcentu. Tu treba zdôrazniť, že bez špecifickej razantnej dikcie viazanej na originálne znenie žiadny dabing nedosiahne pôsobivosť pôvodnej zvukovej stopy. PS ad curriculum vitae: Tá žena mala zrejme vysoké IQ, ale nepochybne nízke EQ, čo je pre pracovníka vo verejnej službe veľmi nešťastné vybavenie, keďže priamo ovplyvňuje životy ľudí (čo mám presne na mysli, zainteresovaní vedia). Jedinú akceptovateľnú formu thatcherizmu vidím vo vete, ktorú Meryl predniesla a o ktorej sa dá reálne predpokladať, že je od Thatcherovej: "Pohŕdame tými povaľačmi, ktorí len berú, ber, berú a ničím neprispievajú na spoločnosť." (09.02.2013)

Prednedávnom som videl Nixona a Železná lady mi ho svojou formou pripomenula. Lenže na rozdiel od Stonea Lloyd nepochopila, že podobná komplikovanejšia štruktúra rozprávania vyžaduje dlhšiu stopáž. Všetko je veľmi skratkovité, jednu situáciu vyrieši pár doku záberov a Thatcherovej bonmot. Skutočne zaujímavé to začalo buť až pri Falklandoch, lenže aj táto kapitola musela ustúpiť vopred zvolenému štýlu. Na tom, že najlepšie sa píšu životopisné filmy o určitom období osobnosti niečo bude. Ja som sa z tohoto filmu vlastne vôbec nedozvedel, či boli premiérkyne ťahy vo vláde správne, alebo mali pravdu jej oponenti. Respektíve som sa nedozvedel, na základe akých argumentov k svojim presvedčeniam prišla. Snáď len tie Falklandy jej dali za pravdu. No na to by film musel byť skutočne dlhší a viac vysvetľujúci. (16.09.2015)