Fontána pre Zuzanu

„Som zvedavý, kto bude platiť vodu.“ Nostalgická sídlisková bomba z roku 1985 o láske tínedžerov v réžii Dušana Rapoša, ktorej nechýba poetika ani ak ste vyrastali na dedine a nikdy ste nejazdili na Škode 100 tzv. "kilečku". Ale nebyť bravúrnej hudobnej stránky (Grigorov, Elán, Patejdl, Filan, Záblacká), bol by som prísnejší. Podstatne. (01.09.2007)

S nevídanou noblesou implantované najväčšie hity slovenskej populárnej hudby, v tomto ohľade za Dirty Dancing nezaostávame. Ani v akomsi vzdore tínedžerskej vetvy voči dospeláckym autoritám - viď. česká obdoba Diskopríbeh. Rapoš je však veľmi amatérsky režisér. Celý dej je vlastne zosnovaný okolo klbka hitov, inak nemá akúkoľvek relevanciu. Záletné skupinky 15ročných školákov robia zle vždy a všade a do vyčerpania. Bez motivácie, bez logických vysvetlení, bez dôvtipu, skrátka sú zbytočné. Otázky kultu, ktorým sa film hrdí, sú tým posledným, čo ma v tejto chvíli zaujíma. (30.12.2016)

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)

Námet a scenár: Karol Hlávka (na motívy románu Eleonóry Gašparovej Fontána pre Zuzanu) Toto je hlavny dovod pozeratelnosti prveho dielu fontanovej trilogie. Dalsie dva snimky F2 a F3 su uz scenaristicky z pera Dusana Raposa, a zda sa ze Rapos si nevie napisat aspon trochu zmysluplny scenar. Svojho casu jednoznacne velmi uspesny snimok, zostalo z neho nielen par peknych hitov ktore uz zrejme ani nezostarnu ale aj pribeh ktory nam pripomenie sidliskove leto rokov osemdesiatych.... (24.10.2008)

Dojemná a místy i mrazivá generační výpověď, která mě vždycky dostane, přestože jsem v paneláku strávil v mládí jen první tři roky života a z toho jsem si moc pamatovat nemohl. Dnešní mp3 generace to samozřejmě nemůže chápat, ale v osmdesátkách a tehdejším ČSSR to byl svého druhu kult. Rapoš sice nikdy nebyl bůhvíjaký režisér, tady ho ale na uzdě držel scénář a dramaturg. Vejmělková nejhezčí, co kdy byla, ovšem nesmírně sexy scény (a na svou dobu veleodvážné) mají i ostatní sídlištní kočky - dneska prsa pod mokrým tričkem nebo dokonce natvrdo venku nikoho neohromí, ale on se tehdy opravdu psal rok 1986... ;) Vytkl bych snad jen dost rozlítanou představovačku hlavních postav, po které má člověk až do půlky filmu menší zmatek v Zuzaniných sestrách a kamarádkách, a trochu nejapnou drsňáckou stylizaci prostřednictvím jednotvárného break dance - ale i to se snad tehdy prostě takhle bralo :) A pochmurná šedá paneláková atmosféra "vrátane" nočních maďarských autobusů značky Ikarus v ulicích Bratislavy je prostě neopakovatelná a neodolatelná. 85 % a fakt je mi strašně líto, že tenhle film už dnes asi nikdo moc nechápe. PS: Je to tak samozřejmé, že bych na to málem zapomněl: hudba a texty jsou pochopitelně skvělé, Ak nie si moja je dodnes erbovní ploužák slovenské pop-music, Viem čo nechcem mile přímočará vypalovačka a Prvá láska z úvodních a závěrečných titulků zase pro mě jedna z pěti nejlepších věcí od Elánu - ačkoli to Elán není, to jen Ráž zpívá písničku od Patejdla :) PS2: Povšimněte si hlavního milovníka Jiřího Bábka, kterého (což jsem až dodneška VŮBEC netušil) najdete třeba ještě o 19 let později balit mladinkou Lauru v Renčově a Vieweghově Románu pro ženy! (13.12.2013)