Laputa: Nebeský zámek

Můj v pořadí čtvrtý Miyazaki představuje po bezchybné Naušice, Cestě do Fantazie a Totorovi (v pořadí, v jakém byly shlíženy) poprvé silné zklamání. Film, kterému by zjevně prospělo, kdyby vznikl o pár let později (a nemuselo by to být mnoho - technický rozdíl mezi Laputou a o dva roky starším Totorem je neuvěřitelný). Mimoto, Miyazaki selhává jako vizionář, který nedokázal vymyslet funkční svět bez logických nedotažeností a nedořečeností (spíš je to docela solidní mytologický kočkopes) a nepřináší snad jedinou scénu, která by mne dokázala opravdu zamáčkout do sedačky (zatímco v ostatních jeho filmech je jich vždy několik). Selhává také jako vypravěč, kdy se až příliš často opírá o provařená dějová klišé a náhody a snaží se o co nejkorektnější podívanou proloženou infantilními fórky na úkor uvěřitelné kauzality. Opravdu se nehodlám spokojit s tím, že nejzábavnější moment v mistrově filmu je rvačka jako vystřižená z Asterixe.. Prostě ne.. (25.01.2010)

Mijazaki tvorí filmami svet strateného detstva, plného nespútaného dobrodružného spoznávania sveta. Nenápadne doň vkladá úctu k prírode a všetkému živému a premenlivé charaktery postáv s ťažšie definovaným vyjadrením toho, či sú dobré alebo zlé. Evidentný je obdiv k Verneovkám, Zemanovkám a obdobiu niekedy koncom 19. storočia, kedy sa prírodné zdroje zdali byť nekonečné, príroda neznečistená a verilo sa, že technický pokrok dokáže zlepšiť ľudstvo ako také. Viditeľná je tiež režisérova nenávisť k armáde a tajným. To všetko má v sebe Laputa, maľovaná fantazijná krása o krajine kde príroda víťazí, pričom stroje jej pomáhajú. Ak k tomu pridám sympatickú partiu pirátov pod vedením ženy (tiež častý motív Mijazakiho filmov), ktorí dokážu vytvárať životnejší svet než zorganizované šíky uniformovaných navôkol, okuliarnatých mocibažných tajných či prácou zodretých otrokov v každodennej drine - vychádza mi z toho i skvelá slobodomyseľne anarchistická rozprávka. (02.01.2013)

No tak tentoraz hodnotím plným počtom z prozaického dôvodu - nemám vonkoncom čo vytknúť! Právom považovaná za jeden z Mijazakiho najväčších skvostov, Laputa v sebe miesi rovnako ohromujúcu esenciu Hajaovej fantázie ako ktorýkoľvek iný jeho film, ale s hravosťou a úsmevom na perách do žánrov primiešava mimo iného aj parádnu komédiu, pri ktorej som sa nestíhal za brucho popadať. Celkovo je to čo do kresby a drsnosti niekde medzi Naušikou a Princeznou Mononoke - a to je jasné plus. Svet je tentoraz zkonštruovaný na báze steampunku, teda sa dočkáme technickej spoločnosti založenej na hutníckom priemysle, s ktorým sa neodmysliteľne spája ten zbrojársky. Motív vojny sa však objavuje až v úplnom závere, po celý film sa skôr stretávame s pirátstvom, túžbou po moci, technologickým napredovaním a pod. Opäť ma prekvapil aj Hisaiši s mocným, nevtieravým soundtrackom, ktorý už pri písaní komentára spokojne počúvam a viem, že sa zaradí medzi moje TOP filmové hudobné zážitky. Chcel som pôvodne písať trochu inak a viac, ale nevidím k tomu dôvod, všetky slová sú aj tak málo. 100% (27.04.2014)

Krásny epický animák od Miyazakiho. Okrem tradične výbornej hudby, animácie a nejednoznačných postáv ma uchvacuje prepracovanosť Miyazakiho príbehov a ich rozprávanie. Neviem ako to robí, ale po dopozeraní filmu musím uznať, že som sa ani na sekundu nenudil, pričom som mal pocit, akoby som v jeho svete strávil nie dve hodiny, ale aspoň týždeň. A nechce sa mi ísť preč. (15.10.2010)

Súčasné, prevažne americké počítačové animáky ťažia z citácií a fórkov prebratých z iných, serióznejších filmov, perfektnej animácie a narážok na idoly pop kultúry. Našťastie však existuje pán Myiazaki, ktorý nič zo spomenutého nepotrebuje aby natočil päťhviezdičkový film. Jeho filmy majú niečo, čo tým zvyšným chýba - príbehy. Príbehy tak fantastické, až sa človek čuduje, že mohli vzniknúť v jedinej hlave. Laputa síce nedosahuje kvalít a zložitosti Mononoke Hime, ani fantastičnosti Cesty do fantázie, právom si však zaslúži päťhviezdičkové hodnotenie. Príbeh dvoch sirôt, ktoré osud zvedie dokopy aby našli legendárny lietajúci hrad plný pokladov a ničivých síl predznamenáva Miyazakiho neskoršiu ekologickú agitku v Mononoke Hime. Týmto filmom sa Miyazaki dostáva do mojej TOP 5 režisérov.10/10 (14.04.2005)