Oblivion: Nevedomí

Joseph Kosinski zdá se býti bohem sterilního designu, ve kterém byste se s radostí zabydleli (a z jeho údržby se zakrátko zcvokli;)) Opětovná spolupráce s Claudiem Mirandou dala vzniknout dvouhodinové ódě na sklo a lesklé povrchy, která bohužel z hlediska dějového už nedrží pohromadě zdaleka tolik, kolik by si divák zasloužil. Výtky Františka Fuky jsou IMHO přehnané, ale na několika místech mi něco dost zásadně nesedělo. Oblivion má do svojí poloviny našlápnuto na hodně podařenou sci-fi ve velmi klasickém provedení, ale potom se to celé posune do zcela jiného stylu a nastanou ty problémy, kterých si mohou nevšimnout jenom hodně zapálení thetani. Díky několika vizuálně a zvukově dokonalým scénám (třeba bazén!!!) je potřeba Oblivion vidět, ale bohužel o tom, že se budu někdy ochotný podívat na víc než tu první polovinu, dost silně pochybuju. Proto nemůžu jít přes 70%. (07.09.2013)

Audiovizuálny námrd aký sa v hollywoodskej produkcii objaví raz za pár rokov. Mimoriadne nedocenený film, ktorý nie je vôbec tak hlúpy ako sa tu zase raz snaží naznačiť naša elita. Samozrejme, že sme všetky zložky už niekde videli a v jednotlivostiach môžme vymenovať kde, ide tu ale o to ako chutí výsledný koktail, no a mne teda Kosinskeho výtvarné a dizajnové cítenie a bez preháňania geniálny OST dua Gonzalez (M83) + Trapanese a v princípe tragický (!) horkosladký záver sadli ako málo čo za poslednú dobu. 10/10 Fuck you, Sally, best electronic music is french. (28.09.2017)

Myšlienkovo, dejovo a vizuálne nenáročná oddychovka s presahom. Formou i dejom zapadajúca do dnešných schém. Väčšina zamestnancov robí, podobne ako hrdina príbehu, rutinné servisné práce pre korporácie (súkromné, štátne alebo mimovládky), pričom o skutočných motiváciách a cieľoch majiteľov má len hmlisté alebo vôbec žiadne tušenie. Chýbajúce dobrodružstvá a emócie nahradzuje všeobecná zaujatosť tvarmi. Dizajn ako náhrada pocitov. Čím dokonalejší, farebne výraznejší a lesklejší, tým totalitnejšia spoločnosť (o tom kedysi kdesi písal Elias Canetti). Životní partneri sa striedajú, no žiadna veľká iskra neprebieha. V podstate ide len o zachovanie rodu. Takto sa vlastne všetci na seba veľmi ponášajú, zameniteľní v čase aj výkone. Väčšina dňa sa odohráva v zvláštnom myšlienkovom otupení. A tak sa hľadajú ďalšie náhrady v podobe života v divočine, na vidieku, samote. A v podzemí živorí zopár snílkov s plánmi na oslabenie tých, čo vyťažujú zdroje planéty. Otázny ostáva záver, vo filme samozrejme švacnutý do bezbrehého optimizmu, pripomínajúceho svet bez hriechu po jehovistickom armagedone, tak dôverne známeho z ich lesklých magazínov, plných láskyplného súžitia tigra s ľudskými deťmi a podobne. Neviem, neviem, či by úspešná revolúcia rebelantov, poháňaných v skutočnosti zväčša zlosťou, závisťou a hnevom vydala práve tak príjemnú úrodu, aká sa podarila vo filmovej rozprávke. (26.04.2013)

No kdybych nemel nakoukanou hromadu sci-fi filmu, asi budu unesenej. Vizualne nadherny, trikove bezchybny v podstate epicky sci-fi, ktery si ale vystaci s pribehem jednotlivce. Jenze me se proste za kazdou druhou scenou vybavil nejakej jinej film, at uz Ja, legenda, Matrix nebo Den Nezavislosti. Proste scenaristicky naprosta vykradacka. Co se tyce zvratu, je fajn, ze tu neni jen jedna zaverecna vse menici pointa, ale postupne se odhalujou dalsi a dalsi detaily. Sice tu vice, tu mene smysluplny, ale na to srat, hlavne ze nejsou predem zas nejak moc predvidatelny. Cruise to taky zvladnul dobre, sice hraje svuj klasickej standard, ale v pohode. Takze celkove vlastne i docela spokojenost, ty dve hodinky jsem byl napnutej a slusne se bavil i pres tu neoriginalitu musim dat slusny 4*. (04.08.2013)

Nevědomí navazuje na tradice science fiction motivů či motivických trsů, na tradice fikčních světů s jedním hrdinou i na tradice postapokalyptických příběhů. Tato trojice zdrojů poměrně racionálně vysvětluje různé třecí plochy v jeho uspořádání, a dává jim současně logický rámec. Detailněji tady. (23.07.2013)