Červené víno

Pěkná úvodní orchestrální hudba Zdeno Lišku. Mohl slovenský film o vinařích dopadnout jinak, než že tam jsou pořád vožralý? Podle tohoto filmu vinař = alkoholik a to né ledajaký alkoholik ale těžký alkoholik v posledním stádiu. Vždyť tady přímo na následky pití alkoholu zemře několik lidí! A kolik se toho tam v důsledku opilosti rozmlátí? A kolik lidských vztahů je tam v důsledku pití poškozeno nebo zničeno? Další nepříjemností je, že to je těžký politický film. Smrdí to falešnou a prolhanou politikou na sto honů. Pak tady máme katolické náboženství zde zastoupené modloslužebným klaněním se svatému Urbanovi a Mikulášovi, vypaseným farářem a čarodějnicí drmolící růženec. A co měla znamenat ta banda žebráků, kterou si pozůstalí pozvali domů, aby se u mrtvého opíjeli kořalkou? 40 % max. (01.05.2020)

Videl som trojdielny film, kde druhá časť bola tvorená veľkou časťou prvého dielu, nedivím sa, že to neskôr upravili. Červené víno je podľa mňa akýsi obraz slovenskej spoločnosti, niečo ako film Je třeba zabít Sekala v Českej republike. Je to dosť smutné dielo, no ukazuje zlo v našich dušiach, závisť, pýchu, naprieky, vykorisťovanie, neschopnosť byť verný a iné vlastnosti. Mrzelo ma, že chlap nezbehol vo vojne proti slovanským národom, že tu urobili zlého zo zajatého srbského väzňa, no dá sa to brať ako ľudský poklesok a to, čo urobil ten Slovák ako pochopiteľné, vzhľadom na to, že mal doma rodinu, no to, čo urobil chlap vo filme Živý bič, mi bolo sympatickejšie, aj keď vždy niekto zlyhal, v jednom filme chlap, v druhom žena. Tu mohol byť rád za svoju ženu, no aj syna. Zlí náboženskí predstavitelia sú symbolom toho, ako hnali do vojny ľudí, no ani to kradnutie nebolo veľmi rozumné, aj keď akoby nastolením nového sveta, ktorý píšu víťazi a porátanie sa s nespravodlivosťou. V niektorých chvíľach film nabral aj pozitívnu atmosféru, no znova to pochovali zlé vlastnosti ľudu a politické rozbroje. Kvietik tu hral jednu zo svojich životných rolí, ozaj mu to išlo svojho času, no tretí diel v sebe akoby nemal iskru, aj keď je už pozitívnejší. Nie vždy správny, no silný film, ktorý stojí za to vidieť. (21.08.2013)

"Toto dielo bez veľkého zveličenia prezentuje defilé slovenského herectva. Je radosť dívať sa na každú postavu, na každého herca, s akým odovzdaním, s akou úctou a s akým nasadením ponúkol svoje danosti, talent, svoje ambície pre to, aby mal film u divákov čo najlepší ohlas. Nielenže je tematicky veľmi zaujímavý, ľudsky, charakterovo a obsahovo bohatý, ale prezentuje sa tam kus našej povahy, našej histórie, nášho života. A hlavne - podľa môjho skromného názoru - vonia to človečinou" Takto jeden z najznámejších a najobľúbenejších filmov slovenskej kinematografie (14 666 predaných kusov DVD) charakterizoval Štefan Kvieitk, predstaviteľ jeho hlavnej roly, a k jeho slovám vlastne len ťažko čosi výstižnejšie dodať. Takmer rapsódia na (západo)slovenský spôsob o živote i živorení ; a ak niečomu film vďačí za svoj mimoriadny úspech, nebude to ani tak technická stránka ( i keď trebárs hudba Zdenka Líšku by si zaslúžila osobitný komentár ), ako výborne nadávkovaná zmes všemožných ľudských emócií a zážitkov rámcovaná ľúbezným, no zároveň -a najmä- drsným časopriestorom. Dodajme ešte, že v celých takmer troch hodinách filmu sa naozaj neobjavil nikto, koho herecký výkon by bol rozpačitý či nedajbože vyslovene zlý. Počnúc už spomínaným Kvietikom ( ktorému film naozaj ponúkol úžasnú príležitosť filmovej premeny z optimistického silného mladíka cez životom nalomeného vojaka až po absolútne zničenú, alkoholu sa oddávajúcu ľudskú trosku) a jeho filmovou ženou Emíliou Vašáryovou, ktorá poctivo a verne odohrala život ustráchanej, obetavej, pokornej a v svojej krehkosti predsa len silnej Kristíny. Za povšimnutie a obdiv stojí i Eva Krížiková ( čoby zosobnenie pernamentných životných omylov ), Karol Machata ( ako nešťastný a nešťastie spôsobujúci dávny Kristínin milenec ) či Július Vašek, ktorého slizká a prízemná postava je tak majstrovsky zahraná, že naozaj len málokto k nej nemôže cítiť odpor. Podobne výborne stvárnil svoju rolu v podstate dobráckeho, no v rodine tyranského chlapa Ivan Rajniak. Skrátka, nech je ako chce, pre mňa Červené víno ostáva tou najvyberanejšou filmovou sortou od, o a pre Slovákov (19.04.2012)

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Kým Tisícročná včela je magický realizmus, Červené víno má bližšie k naturizmu. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)

Drsný příběh o osudech jedné rodiny z první poloviny dvacátého století z oblasti jižního Slovenska. Život v té době rozhodně nebyl jednoduchý a s hlavními hrdiny se nemazlí. Jedna nesnáz stíhá druhou, a když už se pomalu blízká na lepší časy, přijde další pohroma. Přesto hrdí vinaři statečně bojují a s pomocí rodiny a dobrých lidí přežívají. Kromě toho, že je mi tohle prostředí velmi blízké, bych na seriálu ocenil především obsazení a herecké výkony představitelů. Jednotlivé složité charaktery postav dokázali všichni vyjádřit skvěle, i když to nebylo vůbec jednoduché. I ti „kladní“ měli své stinné stránky a ve „zlých“ se občas hnulo svědomí. (20.04.2017)