Hektorova cesta aneb hledání štěstí

Ja sa osobne asi radím k veľkým fanúšikom "feel good" filmov. Kde má človek po dopozeraní skutočne dobrý pocit, že videl film, ktorý ho na nejaký čas skutočne obohatil o pár príjemných momentov, ktoré nezabudne. A môže za to najmä fakt, že má veľmi dobrú atmosféru, veľmi dobre načasované momentky, ktoré sa vryjú do pamäte a veľmi sympatického hlavného hrdinu, ktorého chceme sledovať od začiatku až do konca. Alebo by som mal povedať, že ja som ho chcel sledovať. A musím povedať, že aj jeho vzťah s Clare (v podaní skvelej Rosamund Pike). Jean Reno je tu rovnako skvelý, plus aj fakt, že vždy vezme niekomu pero a potom ho aj tak stratí. Jeho notes je veľmi dobrý a celá jeho cesta bola podľa mňa veľmi zaujímavá. Občas je film možno trošku príliš tlačiaci na svoju myšlienku hľadania šťastia a niektoré scénky sa možno mohli vypustiť, ale aj tak mám pocit, že je to hlavne príbeh chlapca, ktorý sa chce stať mužom a chce nájsť to, čo chýba často každému z nás. Pravé šťastie. Podľa mňa tento film určite stojí za to vidieť. Hodnotenie: A (11.12.2016)

Je to taky klasicky film o chlapíkovi, ktory ma vsetko, ale nie je stastny. A musi precestovat cely svet, aby pochopil, ze mal vsetko, co k stastiu potrebuje. A samozrejme to najhlavnejsie je laska. Šokojuca pointa. Normalne mi bolo z toho na zvracanie. Bohuzial cesta za tymto poznanim nie je poprekladana mnozstvom vtipnych epizodiek ale prave tymi najnaivnejsimi klisoidnymi epizodkami s poučkami jak pre mentalne zaostalych ludi. Dokonca aj epizodka s mojim oblubencom Jeanom Renom mi liezla na nervy. (08.02.2015)

Výplach mozků a příkladná ukázka manipulace médii. Simon Pegg se mohl více rozvášnit s nápady a konec mohl být trapně jednoduchý a tuctový a bylo by to asi lepší. Mně ale zrovna to kázání o tom, co je správná cesta, nevadí. To ať si každý přebere podle svého. Já měl problém s nudnýma pasážema a délkou filmu. Fakt si dám raději znovu dobrodružnějšího a hollywoodštějšího Waltera Mittyho. (07.04.2015)

Pokus o serióznejšieho Pegga a akúsi kanadskú verziu Waltera Mittyho. Tam kde však bol Mitty hravý, vtipný a pohodový je Hector akurát tak otravný. Už sa mi skutočne dlhú dobu nestalo, aby ma film ktorého primárnou snahou je diváka pozitívne naladiť takto otravoval. Otravoval svojím naivných, jednoduchým videním sveta plného stereotypov. Celá tá výprava Hectora je jedno veľké klišé, kde Čína je samozrejme krajinou s duchovnými kláštormi v malebných horách, kde mnísi prednášajú tie najväčšie životné múdra na jednej strane a modernými mrakodrapmi s naivnými prostitútkami z chudobných provincií na tej druhej, v Afrike sa zase sústavne tancuje a medzi to bojuje o drogy, ale zo všetkého najviac zarazí ten pokus o morálne ponaučenie, kde cesta za poznaním pravej lásky vedie skrz to, že svoju priateľku na dlhú dobu opustím, idem na sebeckú výpravu po svete a počas nej sa pokúsim vyspať s čínskou prostitútkou, zbaliť svoju vydatú bývalú priateľku, ktorá žije v šťastnej rodine a ... ďalej sa mi to už ani nechce rozvádzať, lebo na ten pokus o seriózny, intelektuálny záver s miešaním sa emócii v Hectorovej hlave počas jedného vedeckého pokusu by som už musel byť vyslovene zlý. To už sa celá naivita tohto snímku ukáže vo svojej plnej kráse. Hector and the Search for Happiness je síce pekne natočený, hýri farbami a dobre sa na neho pozerá, ale človek nevie čo si o ňom vlastne myslieť. Je to taký nesúrodý mix, ktorý sa chvíľu hrá na situačnú komédiu (výstupy Hectora a jeho pacientov počas psychiatrickej praxe), chvíľu chce byť odľahčeným filmom (dej v Číne), druhú chvíľu takmer až thrillerom (zbytočná scéna zajatia v Afrike), a chvíľu aj vážnou drámou o zmysle života (scéna v Kalifornii s ex). Má množstvo vedľajších línii, epizodických postáv ktoré sa tu účelovo objavia vždy na malú chvíľu kvôli ďalšiemu moralizovaniu (drogový barón, prostitútka, expriateľka, teplý kamarát atď.), ale žiadna z línií nie je uzatvorená, postavy z deja miznú a celé to vlastne skončí tak ako to začalo ... čiže nijako. Hector síce občas pobaví, občas sa mu podarí vykúzliť pozitívnu atmosféru alebo letmý úsmev na tvári, ale po väčšinu času skôr otravuje svojím prostoduchým prístupom k látke. Vďaka aspoň za tú roztomilú Rosamund Pike, aj keď len na minime priestoru. CELKOVO: 2,5* (5/10) (07.02.2015)

Presne takýto príjemný gýč som dnes potrebovala, so všetkým čo k tomu patrí a s dobrým humorom navrch. Nehovoriac o tom, že sa tam odrazu objavujú tváre ako Toni Collette, Skarsgard a Jean Reno, tak trochu sa čudujem, že sa upísali niečomu takémuto, ale rozhodne sa nesťažujem. Pegg je aj cez svoj zvláštny zjav obrovský sympaťák a Rosamund Pike síce oveľa viac vynikne v postavách, ktoré sú zložitejšie a nebezpečnejšie, no aj ako starostlivá partnerka ktorá nechce byť matkou je neskutočne kúzelná. :) (17.02.2016)