Divné chování

VAROVÁNÍ! Moje hodnocení berte s velikou rezervou. Jako většina starých hororů mnou viděná i tady se jedná o kousek vytažený z mé paměti sledovaný mnou jako malým klukem na Nově. Pokud mě pamět neklame jednalo se tam o dva vrahy a jeden měl takvou hnusnou bílou masku skřeta. Všechno co vím. Ale plakáty a galerie jsem nahodil já,tak aspoň něco. (16.08.2009)

K tomuto starému slasheru jsem se nedávno dostal jako „slepý k houslím“. V Levných knihách ho prodávali za 40kč a jelikož se mi australské, potažmo novozélandské filmy líbí, prostě jsem neodolal. Navíc si nešlo nevšimnout, že má scénář na svědomí Bill Condon (Chicago, Dreamgirls). K mé smůle to však pro něj i režiséra Michaela Laughlina byla jejich prvotina, což jsem však nevěděl. Již úvodní „stínová“ vražda mi vzala veškeré iluze, že by mohlo jít o kvalitní horor a bohužel v podobném duchu se svezl i zbytek filmu (stejně jako zbytek vražd). Přitom zajímavý potenciál (nápad) se tomu upřít nedá, jen zůstal využit tak napůl. Ospalé městečko, kde se nikdy nic zajímavého nedělo a jediným vzrušením jsou bláznivé párty omladiny, přímo vybízelo po vzoru jiných starých slasherů k rozpoutání potřebného masakru, jenomže to by se tvůrci nesměli uchýlit ke gumovým gore scénám, kterým navíc předcházely zdlouhavé hrátky maskovaného vraha s obětí. Možná by na tom nebylo nic špatného, kdyby se do toho vložila potřebná dávka napětí a vše nevypadalo tak komicky (viz nahánění mladé dívky k bazénu). (10.08.2015)

Režijný debut Michaela Laughlina – “Strange Behavior“, známy aj pod alternatívnym názvom “Human Experiments“ či “Dead Kids“ (pôvodný názov), kombinuje v sebe tému vychádzajúcu priamo zo spomínaných titulných označení. Na pohľad pokojné mestečko Galesburg (Illinois, United States) sa nečakane ocitá v stupňujúcej sa vlne záhadných vrážd bez motívu. Podivné správanie detí – študentov miestnej univerzity, zavedie policajné vyšetrovanie na čele s Johnom Bradym až ku konfrontácii s aktivitami akademickej obce. Experimenty profesora psychológie Dr. Le Sangela vysielané študentom počas výskumnej prednášky doktorkou Gwen Parkinsonovou vrátane praktických ukážok na živom kohútovi naznačujú, že by na tom mohlo byť niečo pravdy. Keď sa ku skupine teenagerov, tajne podrobujúcej sa experimentom na vlastnom organizme za nemalé finančné kompenzácie pridá aj syn policajného dôstojníka Johna Bradyho – Pete, vyšetrovanie sa razom zintenzívňuje. Výskumné oddelenie univerzity – chránená sekcia 104 sa na nedostatok pokusných morčiat sťažovať nemôže. Kto raz vstúpi, ten už nevystúpi. Injekcia so zeleným sérom sa napĺňa a ... ### Ku lokačnej zaujímavosti “Strange Behavior“ patrí fakt, že film sa nakrúcal na Novom Zélande (mesto Auckland) a nie v Galesburgu (Illinois, United States), ako sa v rámci filmu uvádza. O hudobnú stránku “Strange Behavior“ sa zaslúžilo tzv. zoskupenie “Tangerine Dream“ – čo je šestica autorov, z ktorých trojica (Ch. Franke, E. Froese, P. Haslinger) sa postarala podľa môjho názoru o jeden z tých kvalitných a z časti progresívnych soundtrackov ku hororom a to svojim hudobným zásekom ku NEAR DARK (1987). Hudba od “Tangerine Dream“ tu v “Strange Behavior“ použitá ma však nijako nezaujala, teda až na jeden moment. Hovorím o krátkom hudobnom dvoj-úryvku - Pete na záchode a Pete s nožom v ruke pri záverečnom odhalení. Oba totožné hudobné motívy mi značne pripomínali hudbu Fabia Frizziho ku hororu PAURA NELLA CITTA DEI MORTI VIVENTI (1980) – konkrétne krátku časť z titulnej piesne soundtracku – “Introduzione, Paura, Liberazione“. Žeby sa “Tangerine Dream“ takto nechutne pokúsili participovať na majstrovi z Talianska týmto spôsobom? No teda! Ak už nechám hudbu hudbou dotvárajúcu “Strange Behavior“ podobne ako hororové prvky len v minimálnom množstve, vychádza mi zo sledovania a kýženého zážitku len strata času. Nič moc sa tu toho neudeje a keď už aj hej, vyznieva to väčšinou skôr trápne (niekedy až mega trápne). PS - Videná verzia o minutáži 99 minút. Pôvodnú, tzv. “strange“ trilógiu režisér Michael Laughlin ukončil svojim druhým filmom “STRANGE INVADERS“ a ďalej sa jej nevenoval. Našťastie, aj keď kto vie :) (10.11.2009)

V malom americkom meste začne niekto vraždiť teenagerov. Sto krát videné klišé. Tento krát v hodne slabom novo zélandsko-austrálskom prevedení. Snímok "Divné chovanie" je prestarnutý, zabudnutý, prachom zapadaný, netradičný slasher horror zo začiatku osemdesiatých rokov minulého storočia. Natrafil som naň celkom náhodou, ale vôbec ma nezaujal. Staré béčkové horrory mám rád. Slasher patrí medzi moje najobľúbenejšie jeho subžánre, no toto ma fakt nebavilo. Nuda. Strata času. Blbosť. * (03.07.2016)

Ako vedia niektoré filmy nudiť. Pre mňa naprosto neznámy žánrový film, od ktorého som v rámci jeho veku čakal nejaké to prekvapenie. A nič. Dajme tomu, že námet mal gule, ale natáčal sa zrejme v spánkovom móde, pretože bolo sledovať ho miernym utrpením. Chyba v čom? Rozpočet? (Anti)talent tvorcov? Idem to zistiť na ďalšom snímku režiséra Michaela Laughlina. (10.11.2017)