Réžia:
Elo HavettaScenár:
Lubor DohnalKamera:
Dodo ŠimončičHudba:
Zdeněk LiškaHrajú:
Jiří Sýkora, Nina Divíšková, Dušan Blaškovič, Hana Slivková, Zuzana Cigánová, Marta Rašlová, Marián Filadelfi, Július Satinský, Anton Ďuriník (viac)Obsahy(2)
Farebná feéria o potrebe zázraku v ľudskom živote, impresívne očarenie prírodou a radosťou zo života a pohybu. Mozaikovité rozprávanie o krčmárke Márii, večnej neveste, vytrvalo a márne vodiacej k oltáru otca svojich ôsmych dcér Pištu a o Pierrovi, ktorý svojím príchodom naruší pokoj vinárskej dediny Babindolu a naučí jej obyvateľov vychutnávať život. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (62)
Je to hodně zvláštní. Krásně natočený poetický experiment, který strašně hýří barvami, vypadá, jako kdyby ho natočili hippies a taky je strašně uřvaný, až už mi to začínalo vadit. Co tím chtěl básník říct jsem asi pobral, nicméně zaujalo mě tak na půl. Některé scény zajímavé, jiné vůbec, některé hezké, jiné uječené a přehnané. Celkový dojem ale mám prostě průměrný a tak i Slávnosť v botanickej záhrade budu hodnotit průměrně, protože jsem to sice bylo rád, ušlo to, ale nějaké silnější pocity z toho nemám. Jen ten, že to byl strašný chaos a něco takového se za Československa (v současnosti už snad jen v rámci amatérských filmů) vidělo fakt jen ojediněle. Hodně tomu filmu ale pomáhá kamera a taky úžasná hudba, která se do toho všeho naprosto perfektně hodí. Slabé 3* ()
,,...AJ MNE SA TO ĽÚBI. SLOBODA." __ Možno snáď jeden z najpoetickejších filmov, aké som mal zatiaľ možnosť vidieť. Názory na tento film sú veľmi zmiešané, jedni ho vychvaľujú, iní zavrhujú či nerozumia mu, moje dojmy sú niekde na polceste, dlho som uvažoval ako film ohodnotiť a čo povedať, nakoniec sa zmôžem iba k určitému niekoľkokrát použitému kompromisu. V samotnom filme sa vlastne ani nič poriadne nedeje, je bláznivý, ukričaný, značne pomotaný a mnohokrát ťažko zrozumiteľný, to čo však nad týmto všetkým akosi víťazí je prekrásna poetika obrazov, ktorá za pomoci hudby schádza až do spomínaného surrealistického snenia. Spomedzi hercov sa mi najviac páčil Slavoj Urban, ktorý je ako francúz Pierre skutočným bohémom. Môj celkový dojem je teda rozpačitý, Elo Havetta sa ukázal ako schopný režisér a ktovie ako sa mohla jeho tvorba ďalej uberať ak by tak náhle nezomrel. ()
Nadšené básnické svědectví o imaginativní moci květnic, jejích obyvatel, rostlin a mříží, která má platnost hlubokého vyznání a tvářnost (zdánlivě) ledabylé karnevalové hry. Jen málokdy mi zatím ve filmu přišla podobnost rostlin a lidí tak závratná. Alespoň na rub listů si znamenám verše Milady Součkové: "Violko v úvoze u silnice / poženou přes tebe kavalkádu / trse violek, svitku poezie / drne vyrvaný kopytem v trysku! / Violko vonná v parku zvěřince / vysetá v květnatou arabesku / cítíš zápach? potěš smutnou šelmu / trse violek, svitku poezie! / Violo z údolí Ilýrie / proměno na úbočí sonetu / proto tě miluji poezie / pro tvůj list, podkovu kopytníku / pro tvou zvláštní rudou plnou trysku / pro tvůj klid nesmrtelné květnice." ()
Elo Havetta opäť dokázal byť originálny, okrem jeho podobného, ale podstatne lepšieho filmu Ľalie poľné, nič podobného v našej kinematografii nenájdete. Originalita však vždy nestačí a miestami je to riadne divoký guláš. Radosti a starosti obyvateľov Babindolu sa striedajú v divokom tempe a režisér si znova vybral do filmu množstvo maskotov s "bezchybným" chrupom. Najviac ma pobavil vysmiaty fotograf s jedným zubom, ktorý sa vždy objavil tam, kde ho najmenej čakajú. Pobaví i fackovanie v skleníku a postava D. Blaškoviča - "Kováč je paroháč", ktorej by som dal väčší priestor. Vždy keď bol na obrazovke tak sa aspoň na chvíľu sa tá divočina skľudní. Na môj vkus trochu divoké, bez nejakého výrazného deja. Ľalie poľné ostávajú neprekonané. 60%. ()
Chaotická nesourodá slátanina - zoufalý pokus o surrealismus z něhož bohužel vzešla jen podivná směsice barev a hysterických výlevů party bláznů ... prokládaná stupidním chováním, hloupými žvásty a zakončovaná dávkami idiotského smíchu který měl zřejmě navodit atmosféru komedie. S ohledem na rok vzniku kdy došlo k „uvolnění mravů a závanu svobody“ předpokládám, že nemalá část realizačního týmu byla silně pod vlivem LSD a THC. ()
Galéria (6)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (7)
- Tento film ležal dlhé roky v trezore vtedajšej moci. (Raccoon.city)
- V úvode snímky vidíme priamu citáciu z filmu bratov Lumiérovcov L' Arrivée d'un train à la Ciota (1895), známeho ako Príchod vlaku. (rudeboy)
- V závere snímky môžeme počuť interné inštrukcie adresované filmovému štábu. (Raccoon.city)
Reklama