Réžia:
Takaši MiikeScenár:
Daisuke TenganKamera:
Nobujasu KitaHudba:
Kódži EndóHrajú:
Kódži Jakušo, Takajuki Jamada, Júsuke Iseja, Goró Inagaki, Cujoši Ihara, Ikki Sawamura, Arata Furuta, Sósuke Takaoka, Seidži Rokkaku, Masataka Kubota (viac)Obsahy(1)
Japonsko v roku 1844. Lord Naritsugu (Gorô Inagaki), nevlastný brat šóguna Tokugawu, bol prijatý klanom Akashi a ustanovený sa hlavného poradcu šóguna, stal sa preto nedotknuteľným. Je arogantný a labilný, má všetky predpoklady vniesť zmätok do verejného života - len tak z rozmaru už zavraždil mladý manželský pár. Následná rituálna samovražda zahanbeného samuraja zalarmuje úrady a vyšší štátny zamestnanec vyberie ďalšieho zo šógunových samurajov, Shinzaemona Shimadu (Kôji Yakusho), aby zavraždil podlého nevlastného brata ešte predtým, než napácha ďalšie škody. Shimada naverbuje tucet ďalších samurajov a vyrazí do útoku proti Lordovi Naritsuguovi a jeho 200-člennej armáde... (TV Dajto)
(viac)Videá (3)
Recenzie (230)
Krom pár okamžiků zbytečného CGI je 13 Assassins bezchybným remakem dokonalého originálu. Miike neměl skutečně co vylepšit. I třeba akční scény, které ne vždy "zestárnou" nejlépe Eiichi Kudo v roce 1963 zvládl takovým způsobem, že dodnes patří k těm nejpovedenějším v celém samurajském kánonu. Miike si tedy na finální megasouboj aspoň nechal ještě víc prostoru a vše natočil neméně působivě. Kôji Yakusho je nejlepším japonským hercem současnosti - o tom žádná - tato hlavní role charismatického samuraje mu ale obzvlášť sedla. Jeho přítomnost ve filmu pro mne naplno ospravedlnila existenci tohoto sice velmi povedeného, nicméně trochu zbytečného remaku. ()
Na jednu stranu řemeslně precizní a vizuálně krásný film s dokonale zlotřilým záporákem. Na tu druhou chladný, přímočarý a místy nelogický příběh, ve kterém jsem ani po dvou hodinách nedokázala rozlišit jednotlivé postavy, natož abych s nimi mohla nějak hluboce soucítit. Co převáží, záleží jen na vás. Potrpíte-li si nicméně na asijské filmy, samurajský kodex nebo Japonsko 19. století, klidně si k mému hodnocení přidejte ještě minimálně jednu hvězdu. ()
Vynikající pocta klasické čanbaře: znevážení samurajského kódu, prach, bláto, jízdy na koni, deziluze a nihilizmus jsou typickými znaky samurajských filmů 60. let a nejedná se tedy o nic nového, ba naopak je Miike až atypicky konvenční, což mu však dovolilo natočit jeden z jeho nejpreciznějších filmů, kterým překonává i původní Kudovo dílo. Od předlohy se odchyluje velmi málo, ale konec je, co se týče obsahu, promyšlenější a k jistému významovému posunu v něm přeci jen dochází. Spolu s Tokijskou sonátou Kijoši Kurosawy se u Miikeho jedná také o evidentní snahu zařadit se po bok seriózní umělecké filmové produkce, což dosvědčuje i zvýšený zájem na festivalu v Cannes a Benátkách. ()
Miikeho pocta klasickým samurajským filmom (hoci je to remake). Prvá polovica napriek tomu, že sa tam len kecá vôbec nenudí (je skutočne skvelá) a pomaly vás posúva k čoraz väčšiemu očakávaniu na TOTAL MASSACRE. Keď k nemu príde, prvých 20 minút pozeráte s otvorenými ústami a tých druhých 20 minút sa vám zdá už trošku prehnaných. Potom si uvedomíte, že je to Miike a pozeráte ďalej a vravíte si, že je to fakt dobré. Miikeho rukopis naozaj ulahodil celkovému feelingu a mne neostáva nič oné, len mu napariť plný počet. ()
Miike si zkrátil řetěz ke konvenčnosti a nabídl řemeslně vytříbený nástup svobodomyslné vůle na pozadí soumraku šógunátu a samurajských principů. Více než katanová řež s následky podobnými tajfunu zaujaly první dvě expoziční třetiny, ale i přes splašené počítadlo mrtvol má Takeshiho jidaigeki počin kouzelně veselou mysl. Pro milovníky žánru určitě povinnost, jenž se může honosit dokonalým zvukem, sympatickou partou pro věc zapálených hrdinů a jedním šikmookým Calverou se sadistickými sklony a zpátečnickým feudálním smýšlením. Po čerstvé zkušenosti mohu říct, že 47 je někdy méně, než 13. Tedy vlastně 12 a jeden imortální lesní duch.. ()
Galéria (32)
Zaujímavosti (6)
- Plán zaútočiť na Matsudaira Naritsuga počas jeho cesty do Edo (dobové meno Tokya) vychádza zo zvyku, ktorý bol praktizovaný v ére Edo. Každý japonský šľachtic musel cestovať do Eda a pobudnúť tam určitú dobu. Táto cesta niesla názov Sankin-kotai, alebo taktiež Oficiálna cesta. Šľachtici tým dokazovali vernosť svojmu šógunovi a tomu zas systém pomáhal efektívnejšie kontrolovať ich aktivity. (beso74)
- Film je remakem snímku Juusan-nin no shikaku (1963). (JFL)
- Hirayama (Tsuyoshi Ihara) v dodžo cvičí Iaidžucu, což lze přeložit jako "umění tasení meče". (Tsukikage)
Reklama