V ringu s Alim

Vzpomínka na mládí, nic víc, ale zapůsobila. Sledoval jsem (v tisku) jeho (Cassiuse...... Claye, potomka otroka, či později Muhammada Aliho, který se prohlašoval za svobodného člověka, dílem vzhledem penězům, které za své rány - sem a tam - stržil) souboje se Sonny Listonem, a později - už nejasně - s Joe Frazierem. Další jeho osudy byly pro mě nové, a kupodivu stále napínavé. I to, jak žil později, jsem se dozvěděl až nyní. Pyšná baletka z ringu. Alláhův prorok mezi provazy. (02.11.2019)

Rozhovory s veterány těžké váhy, kteří mají jedno společné - všichni se v ringu postavili Alimu, a teď a nejenom o tom vypráví v tomto dokumentu. Ano je to fajn natočit dokument tímto způsobem, ale na doplnění mi tady chyběly nějaké zajímavé údaje, statistiky, které by proložily vyprávění velikánů boxu. (12.06.2012)

O Muhammadovi Alim som prvý krát počul ako 10-ročný chalan. Odovzdával vtedy zlatú medailu na OH v Atlante v roku 1996. Komentátor opisoval jeho chorobu a aj výsledky čo vo svojej kariére boxeristu dosiahol. Potom som celý život v spravodajstve, na nete a v novinách sledoval jeho život s chorobou. Občas niečo bolo odvysielané z jeho kariéry, zápasy a tak, ale nebolo toho moc. Je paradoxom, že v ringu som ho prvý krát videl na X-boxáckej hre Figh Night. Vtedy som sa rozhodol, že sa viac dozviem o jeho kariére. Stiahol som si tento film a včera ho konečne pozrel. Musím uznať tvorcom super nápad, že o ňom hovoria jeho bývalí súperi. Ukazujúce shoty sú perfektné. Len ma mrzelo prečo neukázali aj tú časť jeho života ako zahodil olympijskú medailu. Športové výkony sa striedali na plátne s tými politickými, jeho bojom za černoškú komunitu a toto dovtedy ako som videl tento "film" bola pre mňa brána zamknutá. Odomkol som ju a trošku na neho zmenil názor, hlavne na tie jeho velkohubé vyhlásenia, nevedel som o ňom, že takto o sebe bude hovoriť, chváliť sa, zosmiešňovať kolegov. Zrejme to ale patrí ku tomuto športu. Ako chlapíka trpiaceho Parkinsonom som si ho počas kariéry predstavoval ináč. Aj za toto aj za perfektne odvedenú prácu patrí tvorcom moje veľké DíKY... (27.09.2013)

Už v predchádzajúcich komentároch k filmom z prostredia boxu som sa zmienil o tom, že box nemám rád a v krajných momentoch ho ani za šport nepovažujem. Médiá, fanúšikovia a najmä pijavice prisaté na úspešných boxeroch robia poriadny huriavk okolo každého nádejného boxera, aby ho mohli onálepkovať, ako boxera storočia, zápas desaťročia, boxer, ktorý neokúsil porážku a tým maximalizovať svoj zážitok (fanúšikovia) alebo zisky (médiá a pijavice). Cassius Clay im v tom pomohol svojimi veľkohubými vyhláseniami, konvertovaním na islam i odmietnutím bojovať vo Vietname. Dokument bol pre mňa zaujímavý najmä tým, že obraz Cassiusa/Aliho vytvára najmä z výpovedí jeho súputníkov a súperov. Niekomu sa môže zdať, že v ňom malo byť viac autentických záberov do jeho súkromia, že to mal byť viac film s ním, než o ňom. Ja som to vnímal ako autorskú licenciu, bez toho, aby mi to prekážalo. Ale aj keď film považujem za nadpriemerný, fanúšika boxu zo mňa určite nespraví. (11.06.2016)

Dokument nie je o faktoch, hoci aj tých sa pár objaví, ale o pocitoch. Pocitoch mnohých Aliho súperov, aký bol Muhammad Ali protivník v boxe a človek v súkromí. Nebol žiadnym vedcom, ale stál si za svojim názorom, aj keď ho to stálo niekoľko rokov kariéry. Jeho hlášky sú trefné aj provokatívne, tie sa vo filme objavujú vo veľmi vhodných chvíľach. Mnoho komentárov boxerov zachádza hlboko do ich vlastného súkromia a dokument by kľudne mohol mať názov V ringu s Alim a jeho súpermi. Krátke zábery zo zápasov s vybratými len najdôležitejšími momentami sú tak akurát pri mojom vzťahu k boxu. –––– Box je zvláštny šport. Ak nevystihnete, kedy skončiť, zničíte sa fyzicky aj psychicky. (06.06.2016)