Špičák

Špičák měl být pomyslnou špicou dne. Důvodem byl nevšední námět a fakt, že řecká kinematografie je v poslední době jednou z nejdiskutovanějších. Ani teď, bez mála dvě hodiny po skončení projekce si nejsem jist, co jsem vlastně na plátně divadla Karlových Varů viděl. Po odchodu z budovy mi v hlavě zběsile přeskakovala jediná myšlenka - že Trier je proti Lanthimosovi slabý čajíček. Určitě je to jeden z nejrozporuplnějších filmů, co jsem kdy zhlédnul a vlastní hodnocení si budu muset ještě nechat pořádně projít hlavou. EDIT 9.7.2011: Po vytěsnění některých scén z hlavy nemůžu hodnotit níž - 80%. [MFFKV 2011] (08.07.2011)

Štúdia správania sa jedinca v obmedzenom priestore a bez akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom. Z môjho pohľadu ide o zásadný film, pretože ak si miesto detí dosadíme do rovnice napríklad občanov štátu, dostaneme rovnaký výsledok. Ako veľmi sme klamaní našimi vládami a držaní v strachu, aby sme nebodaj neprišli na niečo, čo je lepšie? (28.11.2012)

"Mami! Našiel som dve malé zombie..." Skutočne neviem ako sa k tomuto filmu vyjadiť, momentálne fakt nie. Chvíľami som si pri ňom spomenula na Triera, chvíľami na atmosférou veľmi podobného Borgmana, chvíľami som sa aj pristihla, ako ľutujem sama seba, že to pozerám. Ale keďže ma zaujíma všetko netradičné, všetko čo vybočuje a vidím v tom aspoň minimálnu pointu a zmysel, zvedavosť prevyšovala a ja som to úspešne dopozerala. Teda, či úspešne a bez akejkoľvek ujmy, to ukáže až čas. Každopádne verím, že ak už nič iné, tak som aspoň čo-to odkukala z pôsobivého oslavného tanca dvoch sestier a sľubujem, že získané skúsenosti využijem na najbližšej párty. (30.12.2015)

"Kynodontas" je exemplárnym príkladom diela na ktoré v Angličtine pasuje multifunkčné slovíčko Raw a to hneď v jeho niekoľkých prenesených významoch. Prvým z nich je Hardcore, tj. prevládajúca tvrdosť/surovosť v dejovom navršovaní telesne ubližujúcich, mozgy vymývajúcich a dôstojnosť dehonestujúcich praktík, ktoré ani nemožno považovať za znechucujúco brutálne, ale skôr bodavo šokantné. Podaktoré, napr. ony sexuálne orientované skopičiny do tejto škatulky nespadajú - sú akýmsi bizardným zmäkčením na pozadí prebiehajúceho psychologického teroru a predovšetkým tie "olizovacie" občasne nabádajú k nárazovým mini úšklebkom. Druhým synonymom je Serious, tj. vážnosť/skutočnosť a to vďaka priliehavému metaforizmu, ktorý skrz až surreálnu podobizeň izolovaného domu na čele s despotickým fotrom nastavuje spoločnosti zrkadlo odrážajúce dedičné zlozvyky slepej poslušnosti, nezdravej nadradenosti a vypočítavých klamstiev. Silným sa stáva tiež politický podtext v ktorom jasne rozpoznateľná paralela s globálnym trendom "ochraňovania od zlého" hovorí za všetko… "The politicians only want the best for all of us. But the little brother outside the garden isn't dead, he has grown up. We are at the end point of development. Where Zombies are little yellow flowers, there is slavery freedom." Tretím je výraz Cool, tj. aj štýlový/výstredný, čož možno považovať len za moju subjektívnu domnienku, ale ja sa fakt neubránim dojmu, že sa tu hrá málinko na efekt. Nevadí mi ak niekto modifikuje postupy ostrieľanejších fachmanov (Haneke), ale nechápem onu roztržitosť/sílenosť v ich implementácii…človeku až zíde na um: wannabe? Ďalej, nechcem krivdiť, no mám taký divný pocit, že ona "grécka pošahanosť" zaobalená do strohej formy sa v poslednej dobe stáva marketingovo ošetreným trademarkom z ktorého si každý druhý kritik sadne na riť len kvôli tomu, že je to od "pošahaných Grékov" a už sa nerieši, či to má aspoň základný pacing, dôkladné rozpracovanie nadhodených tém či nebodaj šancu na dlhodobejšiu katarziu. Rozhodne sa jedná o lepší priemer s viacerými pamätihodnými scénami i odkazmi, ale do kategórie postmoderných a myšlienkovo utriedených podobenstiev ("Holy Motors", "Bothersome Man") by som tento počin neradil. (02.09.2013)

Bol som tak akosi zvedavý na rannú, pôvodnú, ešte vtedy grécku, režisérsku tvorbu, Gréka Lanthimosa, ktorý si v nej nedáva žiadnu servítku pred ústa, a servíruje mi nekonečné explicitné, šokujúce zábery, jednej päť - člennej, izolovanej rodiny, v ktorej iba tatko opúšťa „múry” luxusnej vily, aby jednak išiel do továrne, kde pracuje, alebo taktiež zariadi potešenie pre syna, keď jedna dievčina ho pravidelne, týždeň, čo týždeň uspokojuje, a tak teraz sa dostávam ku prílišnej NAHOTE, či aj na INCEST príde, a de - facto je to opodstatnené, lebo títo všetci “MAGORI” , podivní, divní jedinci sú odmalička vychovávaní vo zvrátenom duchu, keď nemajú ani šajnu, že je to v bežnom svete padlé NA HLAVU ( Cigáni to berú ako samozrejmosť ) , čiže ich návyky v súčastnosti hraničia s maximálnou debilitou, ktorú si nedokážu už vydedukovať. Skúste byť oddelení od spoločnosti, neviem, od akého veku ( najlepšie po narodení ), a keď vám k tomu rodič natlačí kaleráby do hlavy, tak sa stanete absolútne odolný voči veciam, ktoré my neoddelení pokladáme za nechutné, skazené, zvrátené... Pochopil som hlavnú myšlienku, ktorá nabáda, že je nebezpečná takáto, extrémna izolácia, pretože vtedy sa z človeka stáva, akási šelma, zviera, ktoré si zachováva svoje zvieracie pudy. ALEBO : Ak rodičia ZLE zaobstarajú výchovu pre svoje dieťa, už od útleho veku ( napríklad, keď 3. ročné DECKO bude chodiť s fotrovcami po krčmách ), tak, čo sa z neho neskôr stane ? Veľmi dobrý film, ktorý ale obsahuje samé extrémy, ktoré sú až pomaly neznesiteľné a nestráviteľné zároveň... (28.12.2017)