Hviezdna brána

Postavy pronášejí věty, kterým ani tvůrci zřejmě nerozumějí, hlavně, aby to vypadalo záhadně a chytře. Příběh je komplikovaný až z toho začínají vstávat vlasy na hlavě. Triky jsou vypiplané, na svou dobu samozřejmě velmi špičkové. Hudba burácí, David Arnold se s ústřední melodií vytáhl. Roland Emmerich si bral inspiraci v klasických sci-fi kouscích i béčkových slátaninách, oproti kterým ovšem dostal zatraceně hodně peněz. Jenže je to právě německý řemeslník, který má mnohdy velké problémy s tempem, který s postavami pracuje tak, že se po čase stávají nezajímavými a chybí jim vývoj, a zaškobrtává také s tím, aby nám až na několik výjimek nabídl trvalejší napětí a zájem o dění v dalších minutách. Není to proto ta typická devadesátka, na kterou by se člověk při četném reprízování těšil. Já rozhodně ne, protože zmiňované tempo bylo zejména v první polovině hodně bídné. (07.01.2017)

Ani sa príliš nečudujem, že film patrí do trojstovky najobľúbenejších. Tvári sa to ako sci-fi príbeh, neohrození americkí vojaci opakovane štrkocú závermi svojich gumipušiek, otvárajú sa pyramídy i srdce domorodej dievčiny a na konci sa spoja domorodí proletári celého sveta, aby zvrhli vládcov. Úžasnejšie, ako fantázia tvorcov môže byť iba rozpočet, ktorý si netrúfam ani približne odhadnúť. Najhoršie na filme bolo, že úžas, ktorý sa ma pri niektorých scénach zmocňoval, bol úžasom nad nekompetentnosťou tvorcov, ktorí prehajdákali veľké peniaze na vytvorenie tohto paškvilu. (09.11.2020)

V roku 1994 bol okolo filmu veľý hype. Bol som vtedy cieľová skupina, tak som naň zašiel a bol som veľmi spokojný. Vzdialené kúty vesmíru, cudzia civilizácia, nasratý Russell, vzbura na cudzej planéte. Dostal som presne to, čo som chcel. Neskôr som si všimol klišé času pri odpočitávaní bomby, keď filmový čas plynie pomalšie. Páčilo sa mi to viac, ako ID, asi pre tú vesmírnu exotiku. (01.06.2012)

V r. 1995 som na Hviezdnu bránu zašiel do kina a premietač omylom pustil Andreho (áno, toho tuleňa).  Toľko k vtipným zážitkom z natáčania. Hviezdna brána v tých časoch pre puberťáka predstavovala splnený sen. Teoreticky. Medzihviezdne cestovanie, drsní mariňáci, humor, prísľub sexu s tajuplnou cudzinkou, megahustý Kurt Russell ako vojak, ktorého služobnou búchačkou sa zastrelil jeho vlastný syn (!), samozrejme mimozemšťania a nesmeli chýbať lasery, pretože lasery boli TOP. Prakticky ale už vtedy pre mňa táto snímka predstavovala sklamanie. Začína sa to viac, než len dobre. Skvelá atmosféra, vynikajúci retro úvod z Gizy roku Pána 1928, prekrásna hudba Davida Arnolda, mrazivé pyramídové tajomstvá, vzrušujúca exotika, kvalitné efekty. Vtiahne to do deja. Kameraman Lindenlaub si užíva nekonečné piesočné "more", egyptskú fascinujúcu mytológiu. Spader sympaťák, Viveca Lindfors parádna mentorka (herečka žiaľ o rok neskôr zomrela) a chémia medzi Spaderom, Russellom a vojakmi žije. Potom použijú bránu... a stále je to super. Už nie až tak, ako začiatok na Zemi, ale pohoda. Bohužiaľ, má to nad dve hodiny a od chvíle, čo vojaci nadviažu kontakt s pôvodným obyvateľstvom, stáva sa z toho vzťahová klišé telenovela, v ktorej si len budete povinne odškrtávať nutné zvraty typu vzbura alebo vzťah drsného zabijaka a nevinného mladíka, ktorý určite len náhodou pripomína Sedem statočných. Situáciu síce zachraňuje mrazivý zloduch Ra v podaní Jayea Davidsona (ktorý sa bohužiaľ následne zo sveta filmu vyparil), ale už to proste nie je ono a všetko smeruje k nevyhnutnému, ale nudnému akčnému vyvrcholeniu. Posledných 40 minút sa strašne vlečie. Ako fanúšika Votrelcov ma potešila scéna z pyramídy, postihnutej púštnou búrkou, ktorá dosť dýcha atmosférou masakru mariňáckeho oddielu z Cameronovej kultovky (ktorú o 4 roky vykradol aj Predátor 2). Inak dosť bieda. Postavy sú neoriginálne, celé je to jedno veľké klišé, predvídateľné scény, očakávané momenty. Mariňácke komando vyzerá ako keby dal drsňák Rumcajs dokopy tím z Raťafáka Plachtu a Cypíska. Ale oproti seriálu bomba. Ten prišiel namiesto plnohodnotnej dvojky, o ktorej sa dlho hovorilo, ale nikdy nevznikla napriek tomu, že jednotka pri rozpočte 55 miliónov na celom svete zarobila temer 2OO. Sranda je, že Djimon Hounsou tu vtedy vystupoval pod pseudonymom "Djimon". Kino Považan NMnV 1994 (01.11.2004)

Tenhle film já prostě můžu i přes chyby co v sobě má. Souhlasím, že by se dal námět lépe uchopit a využít atd..... Ale to bych byl "dodatečně moudrý a chytrý" a to nemám zapotřebí. Před 10 lety se mi tento film líbil a TV mi udělala radost, když mi ho dnes po x letech vysílala a navíc po dobrém obědě... :-) a mohu jen znovu suše a jednoduše konstatovat: "Jo, mně se ten film líbil. Toť celé, žádná věda". Výpravný, slušný a navíc zajímavý film s víc než dobrým výkonem K.Russella a J.Spadera. (12.02.2005)