Fair Game

nič moc. patetizmus a politika hodinu a trištvrte na plátne, navyše podaná najošúchanejším spôsobom, neviem, aký "vyšší" cieľ a ambíciu sleduje tento film a USA, ale na mňa s týmto nechoďte, lezie mi to na nervy a nič mi to nehovorí - ani po stránke obsahu, ani po stránke umeleckej formy, ani po stránke nejakého nóva, prínosu na akejkoľvek fronte... balast. (27.06.2011)

"I PROMISE YOU ONE THING. RIGHT NOW, YOU HAVE NO IDEA WHAT WE CAN AND CANNOT DO." ----------------- Sean Penn a Naomi Watts je to najlepšie duo, ktoré by si ako režisér mohol pre svoj politický triler obsadiť a Liman to buď vedel, alebo bol len veľký šťastko. Z toho faktu ale vyťažil maximum, lebo na ich výkone a presvedčivosti viac-menej stojí a padá celý film. Ten rieši už hojne obkopanú tému invázie do Iraku, ktorá bola založená na falošnom, vyfabrikovanom vojenskom spravodajstve. Rieši ju však z nie obkopaného pohľadu skutočnej dvojice Valerie Plame a Josepha Wilsona, ktorých Biely dom vyvrhol "levom," keď im došla "životnosť." Liman využíva archívne zábery Bushovej administrácie, ktoré posúvajú naráciu vpred a istým spôsobom jej pomáhajú gradovať. Pri dokumentoch a.z. pomáhajú autenticky zobrazovať predmetné udalosti, pri klasickom filme však prinášajú pocit, že to, čo sleduješ sa skutočne deje a zároveň ťa vťahujú dnu, čo práve Liman veľmi šikovne utilizuje. Delikatesa celej snímky prišla v jej prvej polovici, kedy bolo krásne zobrazené, ako si ľudia jednoducho, po svojom a hlavne chybne interpretujú už tak jednoduché, selektívne rámcované a chybné informácie z médií, no a v druhej polovici zase fanatizmus vlastného presvedčenia. Aj napriek takmer dvojhodinovej stopáži som mal dojem, že záver bol trochu unáhlený a hoci je režisérsky zostrih o pár minút dlhší a prináša pocit väčšej uzatvorenosti a lepšej plynulosti priebehu príbehu, nehneval by som sa kľudne aj ďalšej hodine navyše. --- Na "rovnakú" tému tu máme z toho istého roku Greengrassovu genialitku Zelená zóna, ktorá sa na danú problematiku díva z opačnej strany, optikou akčných sekvencií a bojovej vravy, pre snímku z úzadia je možné siahnuť po nedávnej Shock and Awe, ktorá síce väčšinu moc nenadchla, obsahovo však musela potešiť nejedného "priaznivca" témy. A to isté, čo som pri nej cenil, je aj tu – na plnú hubu povedané o čo išlo. K druhej polovici filmu, ktorá otvára a prehlbuje príbeh hlavných postáv, by som rozhodne odporučil tematicky podobné Official Secrets a The Report. (08.05.2021)

Při sledování si nešlo nevzpomenout na výtečné Nothing But the Truth, avšak díky času, který byl ve férové hře věnován událostem předcházejícím stěžejnímu incidentu filmu, by byla (alespoň pro mě) potřeba delší stopáž. Nu což... Tento druh námětu mám rád a dvojici Penn & Watts jakbysmet - 70%. (14.02.2011)

Od filmu s takovými herci v hlavní roli bych s ohledem na jejich kvality čekal mnohem víc. Jejich výkon vůbec není špatný, ba naopak, jenže vylepšit takhle pojaté drama je nadlidský úkol. Námět mohl být daleko lépe zpracován. Jako dokument dobré, zajímavé a nevšední, ale udělat z tohohle tématu film v takové podobě je rozhodně krok vedle. Prostě se podíváte a už nikdy víc nemusíte. (16.09.2011)

Herecké obsadenie je aspoň pre mňa veľkým lákadlom. Politiky a obkecávania je tu v prvej polhodine až-až. Napínavejšie to začne byť po verejnom prezradení tajnej identity agentky. Tento boj s Bielym domom, pravdou a lžou celkovo politikou USA ma zaujal. Kolíska demokracie dostala pri vláde Busha dostala poriadne na frak a už dlho sa všetci pozerajú na USA trochu inak. Film v istých momentoch kladie zaujímavé otázky a poukazuje na špinavú hru vo vysokej politike, ale nedokázali z toho vytrieskať strhujúcejší film, aj keď zavarené naň bolo. U mňa priemer, ale za to s presvedčivo hrajúcou N. Watts i S. Pennom, čo nie je málo. 60%. (02.03.2013)