Moneyball

Sorkin to je (v poslednej dobe) stávka na istotu. Ten chlap vie ako napísať zaujímavé postavy, uvedomuje si ich zraniteľnosť a zároveň výnimočnosť a takisto vie za čo sa oplatí bojovať. Za témy (v tomto prípade, kvapkami potu a zákulisnými procesmi odmakané méty), ktoré by chcel zdolávať nejeden nadšenec, ale poväčšinou, kvôli slabej prezieravosti či naopak prílišnej pompéznosti sa to dotyčnému nakoniec nepodarí. Buď sa roztopí pod nánosom neprimeraného patosu zakladajúceho si na (napr.) krátkozrakom prednášaní ľudových múdier alebo neprestajne onanuje nad doslovným adorovaním vybraného subjektu (= športu) prostredníctvom "akčného" napodobovania. Aaron je však (aj za prispenia pevnej ruky Benetta Millera) iná liga, liga v ktorej sa síce vyhráva, ale zadarmo sa nič nedostáva, hrací priestor v ktorom sa emócie očakávane dolujú, no hlavne vtedy keď si to okolnosti fakt vyžadujú, je to jednoducho miesto kam sa človek so zmyslom pre významové nuanse či detail ako taký rád vydáva a sklamaný takmer nikdy neodchádza. Inými slovami sa tu stretávame s niečim - čo do prirodzeného športového sentimentu a číselných prepočtov/štatistík - perfektne vyváženým, ku prospechu veci odprosteným od zbytočných rodinných/milostných odbočiek, akumulovaného heroizovania a početných, do seba zahľadených slowmotion sekvencií. Niektorým príbuzným kúskom sa to vďaka zručnému spracovaniu a srdcu na správnom mieste tolerovať dá ("Any Given Sunday", "Miracle"), podaktorým sa zas ono bagatelizovanie diváckych potrieb skrz vyššie uvedené presľapy - aj napriek pozoruhodným námetom - prijať len tak ľahko, bez výčitiek nedá ("Jerry Maguire", "Damned United") a preto s otvorenou náručou vítam práve filmy typu "Moneyball". O tom, že "nemožné neexistuje" vypovedajú skromne, a pritom intenzívne, dokážu navodiť vnútorné chvenie, a nemajú potrebu vydierať a v neposlednom rade, zdôrazňujú tŕnitosť i krásu životných ciest ktoré si z neúspechu, z nedosiahnutia cieľa, hlavu nerobia a idú ďalej...ten cieľ totiž nemusí byť vždy, tým najpodstatnejším. (13.12.2013)

// Distribútor: Sony, Columbia // Počet premietajúcich kín v USA: 3,018 // Otvárací Víkend USA: $19,501,302 // Po excelentnom Warriorovi ročník 2011 ponúkol ďalšiu výbornú športovú drámu a to Moneyball. Brad Pitt čoraz častejšie potvrdzuje, že patrí k svetovej hereckej špičke a potvrdil to aj v tomto filme. Trochu ma však mrzí, že vo filme niesu takmer žiadne baseballové zápasy, ktoré by určite film posunuli na vyššiu úroveň. (29.01.2013)

Nejlepší a nejzábavnější film o baseballu, jaký jsem kdy viděl. Před zhlédnutím jsem počítal s tím, že z filmu žádný velký zážitek mít nebudu, protože baseball je pro mne zapadlou španělskou vesnicí, ale obavy byly liché. Vynikající výkon Brada Pitta a neméně výtečný scénář neodovolily, abych filmu přestal věnovat pozornost. Palec hodně nahoru a Bradovi fandím na Oscarech. (16.12.2011)

Pre niekoho nuda, pre niekoho skvelá baseballová záležitosť. Pesnička v podaní Pittovej dcéry sa nezabúda. Osobne filmy zo športového prostredia moc nemusím a ak sa ku mne dostanú, prejde väčšinou dosť času od ich premiéry. Tu som spravil výnimku kvôli Bradovi Pittovi. Je vidieť, že skvelé športové filmy sa dajú točiť. Tento je jedným z nich, hoci to zo začiatku vyzerá ako obvyklý klišovitý príbeh o chudákoch, čo všetko vyhrajú, príbeh podľa skutočnosti nasadil trochu inú nôtu. Skvelé načrtnutie pocitov a prežitkov postáv, výborné vtiahnutie do hry aj pre laikov a pritom dosť odborne, kvalitné herecké výkony a nápaditý scenár. (10.12.2012)

Statistika nuda je, má však cenné údaje a v podobě baseballového The Social Network vlastně nudná ani není. O baseball tu jde asi tolik jako u Finchera o Facebook; tedy vůbec. Přesto tomuto ranku i nadále vévodí Prokletý klub, který je v zásadě to samé v režijně nápaditějším podání a zároveň je svým zasazením Evropanovi tématicky přeci jen o něco bližší. (01.12.2011)