Velké hodiny

Po dlhej dobe svieži a originálny noir. Aj keď zápletka vraždy a následného plánu hodiť ju na niekoho iného, originálna nie je, spôsob ako sa to udeje a všetko to pátranie redakcie časopisu je veľmi vydarené. Napätie nechýba, herci sú výborní, hlavne Milland. Laughton ma trochu sklamal, pôsobí trochu ako karikatúra - to jeho zhrbenie a výraz v tvári. A záver mohol byť viac vyšperkovaný. Ale inak filmu niet čo vytknúť. Zaslúžené 4 hviezdy. (09.04.2022)

Filmová verzia románu Kennetha Fearinga z roku1946, natočená spoločnoťou Paramount, kopíruje základnú zápletku, s niekoľkými odchýlkami. prvou je úvod filmu, ktorý je úplne v štýle film-noir, keď kamera snímatmavé mesto a prechádza na muža (George Stroud), ukrývajúceho sa v tieni veľkej budovy, v ktorej sídli Janothovo vydavateľstvo. Následne začína hlas rozprávať o udalostiach posledných 24 hodín. Druhá odchýlka sa týka jeho indiskrétností s Pauline Delos, premenovanou na Pauline York. Tu je Stroud vinný nielen z nevinnej flirtovačky, či niekoľkých drinkov. Zatiaľčo román jasne a logickejšie prezentuje vzťah ako sexuálnu aférku, film zobrazuje Georga ako obeť okolností. Napriek tomu obe formy sú zhodné s opísaním eskalujúcej sily veľkých spoločností v Amerike, hlavne vydavateľstiev, ako je Janothovo impérium. Tento strach z centralizácie a veľkých obchodných firiem je vynikajúco zobrazený v Janothovej posadnutosti veľkými hodinami, umiestnenými na jeho budove, ktoré kontrolujú a synchronizujú všetky hodiny v budove. (Spoiler) V jednej zo scén, ukrytý v mechanizme hodín, náhodou naruší ich chod – týmto sa naruší chod všetkých hodín v budove. Tento moment, spolu Janothovou zlosťou a pocitom neschopnosti, je výbornou metaforou na centralizáciu finančnej moci v Amerike. Na druhej strane, okrem otváracej sekvencie, ponúka film málo z vizuálneho expresionizmu a nalomených charakterov, ktoré charakterizujú väčšinu noir-filmov rokov štyridsiatych. Tón je svetlejší a skôr nahráva komédii. (31.01.2013)

Moja noirova jazda zas pokrocila, lebo uz dlho stagnovala na jednom miesta, a volba padla na The Big Clock 1948 od neznameho rezisera Johna Farrowa. Ray Milland /Love Story 1970, Ztraceny Vikend/ v namakanom filme o tom, ze chce dovolenku so svojou zenou /kapku romantiky neuskodi/. No ale ked som videl Millandovo pracovne vytazenie, kde nebol ani na svadobnej ceste, taxom si zacal mysliet, ze prenho plati Romantika = Ciganska antika. No ale to len na okraj, este pocas organizovania dovolenky sa zaplietol s akousi mladou kozatou pipkou, tu ale nasli zavrazdenu - detektivka bude asi fakt najlepsia moznost pre film -noir. No ale veci sa komplikuju, vrahom moze byt hocikto, dokonca aj Milland sam! 85 % (08.05.2019)

Zamotaný a netradičný príbeh s komplikovaným a niekedy až obskúrnym vývojom deja, v ktorom exceluje najmä R. Milland v úlohe šéfredaktora novín. Ten sa ocitne v bizarnej situácii vďaka spontánnej vražde, ktorú spácha jeho šéf (Ch. Laughton), ktorý je excentrickým majiteľom celého vydavateľstva a zároveň majiteľom vysokej budovy s veľkými hodinami, kde se drvivá väčšina filmu odohráva. Názov filmu sa zrejme vzťahuje na tieto hodiny a metaforicky odkazuje na naliehavosť, ktorej čelí Millandova postava, keď bojuje s časom v snahe vymaniť sa zo svojich problémov. Kvôli dobrému hereckému obsadeniu sa podarilo komplikovaný dej udržať pokope, pričom aj vďaka dobrej réžii Johna Farrowa je celý film v pohybe a spája tak inak množstvo nesúrodých dejových prvkov do jednej vydarenej filmovej jazdy. (03.12.2023)

Uprchlík Ray Milland ve svižně natočeném noir thrilleru ze staré školy, kde se proti našemu hlavnímu hrdinovi postupně spojuje stále více nepříjemných okolností. Když poté dojde na poslední půlhodinku odehrávající se v interiérech sídla vydavatelství, kde se napětí neustále zvyšuje a atmosféra houstne, zaručuji, že vám bude tuhnout krev v žilách. Žádné kýčovité repliky, žádná zbytečná romantika. Výjimečný a vzrušující thriller i po tolika letech. Za jasných pět. (30.08.2009)