Na krásnom modrom Dunaji

Úplně nesmyslnej a bezvýznamnej děj je provázen příležitostnejma fórkama nebo sexuálním chováním. Děj hrozně skákal a mělo to hroznej zvuk, že jim ani neebylo často rozumnět. Ta cirkusová atrakce neměla chybu, chch. Viděl jsem to kdysi jako puberťák a vim, že se mi to hrozně líbilo. Teď už ale nejsu tak nadšenej... (16.05.2010)

"Nebásni o svete. V tomto meste zhniješ." Na krásnom modrom Dunaji nie je iba valčík hudobného skladateľa Johanna Straussa, ale aj film režiséra Štefana Semjana z roku 1994. Absurdný komediálne ladený počin o troch kamarátoch, nesúcich mená ich hereckých protagonistov, je do istej miery odrazom a obrazom doby, v ktorej vznikol. Vznik samostatného Slovenska so sebou priniesol množstvo prospechárov, snažiacich sa "nahrabať si" čo najviac, a trojica hlavných postáv nie je výnimkou. Z výstavy Andyho Warhola ukradnú jeden z jeho obrazov, po čom nasleduje strastiplná a divoká cesta za jeho speňažením. Táto cesta v podstate predstavuje hlavnú dejovú líniu filmu, ktorá ale nemá žiaden hlbší význam. Režisér Semjan sa snaží iba o zachytenie absurdity celej situácie, čo sa mu, dá sa povedať, aj darí. Na druhú stranu ale nemožno hovoriť o tom, že by bol divák v tomto smere nadšený. Ono vlastne príbehovo ani niet byť z čoho nadšený. Snímka však disponuje niečím, prečo ju stojí za to vidieť - vynikajúcou bratislavskou výpravou. Keďže prakticky celý dvojhodinový film sa odohráva v hlavnom meste, postavy v ňom pochodia mnohé lokality a zákutia, z ktorých doslova srší deväťdesiatkový genius loci, vytvárajúci špecifickú atmosféru diela. Tú navyše podfarbujú aj reálie raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Z hereckého hľadiska ide o film obstojný - nenadchne ani neurazí, pričom mu dominujú práve traja hlavní predstavitelia s tým, že vo vedľajších úlohách sa objavuje viacero rovnako známych tvárí. Na krásnom modrom Dunaji príbehovo nestojí za veľa. Ale mimoriadnym spôsobom mu pomáha práve bratislavská výprava, ktorá je najvýraznejším prvkom filmu. Dá sa povedať, že práve kvôli nej stojí za to tento počin Štefana Semjana vidieť. Obzvlášť ak dokáže divák pozná miesta, na ktorých sa jednotlivé scény odohrávajú. Popri výprave a atmosfére dokážu pobaviť aj viaceré hlášky, ktoré tu odznievajú. (14.07.2024)

zaujímavý film na pozretie si po takmer 25 rokoch od premiéry minimálne z pohľadu, ako vyzeralo čerstvo nové hlavné mesto nového štátu a prípadne si porovnať, ako sa postupne zmenilo. Niekedy som mal pocit, že režisér sa snaží o taký slovenský mechanický pomaranč. Celý film pôsobí dosť bizarne, resp. dejovo zväčša nedáva veľký zmysel, ale to bude aj tým, že film mal mať pôvodne - vraj - 5 hodín. Žiaľ - alebo našťastie - sa pôvodný matroš niekde stratil, ukradol, možno ho chalani vyfajčili, kto vie... (29.01.2018)

V strede Bratislavy bola raz taká kaviareň. Volala sa U Anjelov. A bola aj iná: Depresso. Chodili do nich bohémi, intelektuáli, homosexuáli. Do Anjelov chodil aj Egon Bondy, ktorý neďaleko býval. Nuž a mladá bohéma sa v týchto kaviarňach navymýšľala v euforických porevolučných časoch bláznovstiev, ktoré následne realizovala v bližšom či širšom okolí. Insiderské žartíky a vtipy jednej takejto "umeleckej minigrupy" sa stali základom pre príbeh filmu, ktorý možno oslovil v polovici 90. rokov lokálnych pamätníkov. Čiže uzulinký kult pre pár zasvätených. V 21. storočí ostala z uvoľneného filmu len nudná skapacina. Osloví maximálne bratislavskými exteriérmi a barovými interiérmi začiatku 90. rokov. To je ale tiež bude zaujímavé prevažne len pre miestnych, mestských tulákov či kunsthistorikov, zaoberajúcich sa premenami mesta v priebehu 20. storočia. (27.02.2014)

I na východ od našich hranic se v době polistopadové najdou filmy, bez kterých by svět mohl existovat v klidu dál. U nás jich však najdeme rozhodně mnohem víc. Několikrát jsem se u tohoto dílka i zasmál. Už si bohužel nepamatuji, zda kvůli nějakému vtipu, nebo jenom z lítosti. Jsem ale rád, že jsem tento film viděl. Člověk by měl zkusit vše. Pro tento film se prostě hodí jedna trefná parafráze. Mnoho povyku pro nic. Rozhodně bych ho neřadil do škatulky s nápisem "kultovní". Toto označení čítám poměrně často u filmů podobného střihu. Jenže - neotřelost není v přímé úměře s kvalitou. (15.12.2006)