Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Americký film Vojna a mír vznikl podle stejnojmenné předlohy spisovatele Lva Nikolajeviče Tolstého, která patří k nejrozsáhlejším románovým skladbám světové literatury. Vystupuje zde více než 250 postav hlavních a epizodických, ale obtížnost tohoto díla spočívá hlavně v tom, že zachycuje složitý společensko-historický vývoj. Odehrává se v době napoleonských válek a předkládá také vojensko-politický pohled na širší evropskou scénu. První část téměř tříhodinového snímku zachycuje události v letech 1805–1812, mezi dvěma Napoleonovými ruskými taženími. V období mezi těmito válkami prožilo Rusko několikaleté období nejistého míru. Hrdinové procházejí řadou důležitých změn. Nataša Rostovová vyrostla z vytáhlého dítěte v neobyčejně hezkou dívku a zažívá několik milostných vzplanutí. Nakonec svoji největší lásku, knížete Andreje Bolkonského, zrazuje pro obyčejného, rozmařilého světáka Anatola Kuragina. Pierre Bezuchov se stává dědicem ohromného jmění a bez lásky si bere za ženu krásnou Helenu Kuraginovou. Jejich vztah se po svatbě brzy hroutí. Pro nevěru své ženy se bije v souboji s bezohledným důstojníkem Dolochovem. Andrej Bolkonský zůstává těžce zraněn v bitvě u Slavkova a vyrovnává se se smrtí manželky, která zemřela při porodu... Druhá část románového přepisu díla Lva Nikolajeviče Tolstého líčí události roku 1812 od prvních okamžiků Napoleonova vpádu do Ruska přes bitvu u Borodina a obsazení opuštěné Moskvy až po závěrečný útěk demoralizované francouzské armády a její porážku. V té době se rozvíjí osobní život jednotlivých hrdinů. Nataša Rostovová se stává svědkem smrti Andreje Bolkonského, jenž byl těžce zraněn v bitvě u Borodina. Nikolaj Rostov se zamiloval do Andrejovy sestry Marie Bolkonské a pro ni se rozchází se sestřenicí Soňou, s níž byl dosud zasnouben. Péťa Rostov nachází smrt v bitvě před Berezinou. Pierre Bezuchov prodělává velkou duševní změnu, účastní se také bitvy u Borodina, kde se neúspěšně pokouší spáchat atentát na Napoleona. Později v Moskvě, v přestrojení padá do zajetí nepřátelských vojsk a po nesčetných útrapách je osvobozen oddílem někdejšího soka Dolochova. V závěru se znovu setkává se svou první a jedinou láskou – Natašou...
Film natočil významný tvůrce a klasik americké kinematografie King Vidor, který musel zachytit neustále se prolínající dějová pásma literární předlohy. S citem ukazuje vysokou aristokracii, scény utrpení ruských hrdinů, jeho mistrovství se však projevuje hlavně v bitevních scénách. Film se natáčel pro americkou distribuční společnost Paramount v Itálii a dohled známých producentů Dina De Laurentiise a Carla Pontiho ovlivnil i mezinárodní složení tvůrců. Hudbu napsal známý filmový skladatel Nino Rota, za obrazovou část ručil britský kameraman Jack Cardiff. Křehkou a půvabnou Natašu Rostovovou ztvárnila Audrey Hepburnová. Úlohu nevyrovnaného, rozevlátého Pierra Bezuchova ztěsnil Henry Fonda, knížete Andreje Bolkonského hraje Mel Ferrer, jenž byl v soukromí několik let partnerem Hepburnové. Roli světáka Anatola Kuragina představuje Ital Vittorio Gassman, lehkovážnou a nevěrnou Helenu Kuraginovou vytvořila švédská filmová hvězda Anita Ekbergová. (Česká televize)

(viac)

Zaujímavosti (33)

  • National Board of Review 1956: Cena pre Najlepší zahraničný film (keďže sa vyrábal v Taliansku). (Arsenal83)
  • Dlho sa špekulovalo, prečo Marlon Brando nechcel spolupracovať s Audrey Hepburn. Viac svetla priniesol jej syn v herečkinom životopise („Audrey Hepburn. Stelesnenie elegancie“). Píše, že Audrey bola počas celého svojho života presvedčená o Brandovej nevraživosti voči nej. Tá mala vzniknúť hneď na prvom stretnutí, kedy Audrey po získaní Oscara za Prázniny v Ríme (1953) mala ísť na nejaký galavečer, kde sedela vedľa Branda. Ako Audrey spomínala, hanblivo pozdravila Marlona, ​​na čo Brando nereagoval a počas celého stretnutia s ňou neprehovoril ani slovo. Preto bola viac ako 40 rokov presvedčená o jeho nevraživosti. Všetko sa vyjasnilo krátko pred herečkinou smrťou v roku 1993, keď už ležala v nemocnici. Práve vtedy jej Brando napísal list, v ktorom vysvetlil celú situáciu – očividne ho niekto musel o Hepburnovej pocitoch informovať. Brando v liste uvádza, že bol tak očarený a vystrašený Audrey Hepburnovou, že onemel a nedokázal nič povedať. Dones sa špekuluje, či ide o úprimný list, alebo Brando len chcel zmierniť herečkinu bolesť na smrteľnej posteli. (Arsenal83)
  • Viac ako 100 000 uniforiem, kostýmov a príčeskov potrebných pre film bolo reprodukovaných z pôvodných súčasných kresieb. (Arsenal83)
  • Na rozdiel od románu sa film obmedzuje. V Moskve sa väčšina scén odohráva v Rostovskej rezidencii a epizódy na vidieckych statkoch sú limitované, scény z Petrohradu chýbajú úplne. Menšie bitky sú vynechané, zatiaľ čo Napoleonov (Herbert Lom) prechod cez Berezinu, ktorý nie je znázornený v románe, je pridaný. Udalosti epilógu vo filme tiež nie sú zahrnuté. (Arsenal83)
  • Vo februári 2020 bol film uvedený na 70. Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne v rámci retrospektívy venovanej kariére Kinga Vidora. (Arsenal83)
  • Slávny životopisec Johna Forda Tad Gallagher vo svojej úlohe hlasujúceho kritika v prieskume Britského filmového inštitútu v roku 2012 o najlepších filmoch všetkých čias zvolil tento za jeden z desiatich najlepších filmov všetkých čias. (Arsenal83)
  • V skutočnom živote zaúradovala zvláštna náhoda, ktorá Natašu a Pierrea opäť spojila. Po smrti Audrey Hepburn v roku 1993 jej vtedajší partner, holandský herec Robert Wolders, totiž nadviazal vzťah so Shirlee Fonda, vdovou po Henrym Fondovi. Vdovec po Nataši sa tak dal dokopy s vdovou po Pierreovi. (Arsenal83)
  • Henry Fonda prezradil, že producent Dino De Laurentiis sa dostával do záchvatov hnevu kedykoľvek ho videl nosiť okuliare, ako to má robiť postava Pierra. Dino De Laurentiis trval na tom, že to nebolo správne hrdinské, čo všetkým dalo jasne najavo, že román nikdy nečítal. Fonda potom nosil okuliare len vtedy, keď De Laurentis nebol prítomný. (Arsenal83)
  • Postava Audrey Hepburn (Nataša) mala mať na začiatku filmu trinásť. Keď tento film vyšiel, mala dvadsaťsedem rokov. (Arsenal83)
  • Vo filme sa použil širokouhlý formát VistaVision, čo tvorcom umožnilo lukratívne pohybové a farebné kompozície. (vander19)
  • King Vidor film schválne natiahol na 3 hodiny, aby dokonale vyťažil z prepychovej farebnej kamery Jacka Cardiffa. (vander19)
  • V scéne, kde Rostovoví pozývajú grófa Andreja na spoločnú poľovačku, Jeremy Brett (Nikolaj Rostov) je jediný herec, ktorý vôbec nepoužíval mechanického koňa. Vo všetkých záberoch je očividne na živom koni. Všetci ostatní sú na mechanických koňoch, čo je v bližších záberoch vidno. (TheRoller)
  • Plat Audrey Hepburn (Nataša Rostovová) bol 350,000 amerických dolárov. Bola to najväčšia suma, aká bola dovtedy zarobená ženou v hlavnej roli. Keď jej bola výška tohto rekordného platu oznámená, skromne povedala svojmu agentovi: „Nie som toho hodná. To je nemožné. Prosím, nikomu to nehovor." (TheRoller)

Reklama

Reklama