Kábé

Ťažko môžem hodnotiť menej. Jamada sa vyžíva v nedramatických scénach. Stavia celý príbeh na ohraničenom priestore z ktorého odchádzame len sporadicky. A predostiera životný osud jednej ženy počas obdobia druhej svetovej vojny. Všetko čo jej vojna zobrala bez toho, aby jej hrôzam stála zoči-voči. Veľmi si cením pohľad Japonskej strany. Mnohé veci, ktoré sa ich dotýkali boli pre mňa neznáme. A určite ich je ešte viac, ale som rád aj za to málo čo som mal možnosť vidieť. Načrtnutie spôsobu života a spoločenských konvencií fungujúcich ešte na hranici starého a moderného je tu pekne vykreslená ľudskou dôstojnosťou a hlavne postavami, do ktorých sa jednoducho zamilujete. Rovnako je tu príjemná vtipná zložka podaná cez Tadanobu Asanoho. A funguje. Vo filme sa možno nič nedeje a práve preto sa tam deje všetko. Koniec je veľmi emotívny a vychádza len z Jamadovej koncepcie skvelého rozprávača jednoduchých príbehov. Taký novodobý Jasodžiro Ozu - aj keď novodobý je asi smiešne vzhľadom na vek režiséra. Každopádne funkčný a veľmi pekne spravený film. Za tie dve hodiny povie viac ako akákoľvek americká televízna sága. A pritom zostáva stále čistý a významovo krásny. (20.01.2015)

Zvolna plynoucí a naprosto neokázalý portrét jedné (ne)obyčejné ženy (matky, manželky, dcery, sestry…). Zatímco její muž chátrá ve vězení kvůli "protistátním" názorům, ona si musí poradit s výchovou dvou dcer ve válečné době plné restrikcí a nedostatku. Ale nenastávají zde žádné vypjaté dramatické situace (vše navíc zjemňuje zvolený styl zpětného vyprávění událostí viděných dětskýma očima), tentokrát se přežívá skromně, laskavě, dokonce s milým humorem. Možná i proto zapůsobí závěr hodně silně (a nemyslím ten slzopudný dovětek skoro ze současnosti). (16.03.2015)

Skvelá dráma o vojnovom japonsku z pohľadu obyčajnej rodiny. Miestami trochu depresívne za čo mohol ten ženský vokál, ktorý podľa mňa moc naťahoval a tak trochu koniec, ktorý mi prišiel tak na prázdno a rozprava pri záverečných titulkoch to nenahradila. Za takých 8-8,5 kedže som z nejakého dôvodu nedokázal film pozerať v celku a pauzoval som (a nie nebolo to silou filmu). (08.08.2012)

Yoji Yamada ve své klasické poloze, tentokráte z válečného období, z prostředí rodiny žijící bez otce, který je vězněn pro své levicové přesvědčení. Přes smutné vyznění celku se i zde objevuje Yamadův typický humor (který je "laskavý" v pravém slova smyslu, nikoli jako český, který se tak zove, avšak jeho laskavost často spočívá ve zlehčování věcí neomluvitelných). Yamadovo profesionální filmařství a veké srdce poskytují záruku určitého výsledku, který je v tomto případě ozdoben ještě velmi silným, na poměry režiséra jakoby "neusmířeným" koncem, za který je ostatně pátá hvězda. (06.03.2009)

Jamada sa od samurajskej doby posunul v čase do doby druhej svetovej a namiesto mužskej postavy je v centre príbehu žena - matka rodiny, ale inak je to úplne v rovnakom štýle ako jeho samurajská trilógia a pravdepodobne aj väčšina jeho ostatných filmov. Sleduje rôzne príhody behom ktorých sa hlavná hrdinka snaží postarať o svoje dve dcéry, kým je manžel v base ze protištátne názory. Našťastie jej príležitostne pomáhajú viacerí príbuzní, ale hlavne žiak jej manžela medzi ktorými postupne prerastie ich vzťah do nikdy nepriznanej lásky, presne v takom tom typicky britskom štýle založenom iba na náznakoch. Film má pomalé tempo, ale toto je ten prípad, keď mi to vôbec nevadí a v spoločnosti tejto rodinky by som kľudne strávil aj o hodinku viac. Prípadne by som sledoval ich osudy aj v seriálovej podobe. Síce zažívali ťažké časy, ale vďaka tomu jak spolu zakaždým držali, to pôsobí neskutočne príjemne. Vo finále sa dočkáme aj štandardného nekompromisného citového vydierania, ktorému je nemožné nepodľahnúť. Napriek tomu alebo aj vďaka tomu je to neskutočná pecka. Klasický film, ktorý neprináša nič nové, ale svoju žánrovú škatuľku naplňuje dokonale. 9/10. (21.01.2022)