Tvár v okne

Tri poviedky prenikajú do vtedajších spoločenských pomerov neúprosným spôsobom, pochopiteľne využívajúc intelektuálny Solanov prístup. Doba podobným filmom priala, zámer sa podaril, dokonale odpozorované situácie pranierujú neúnosné vstupy zriadenia do vnútorných záležitostí jednotlivcov, pozastavujú sa nad reakcionárskym zmýšľaním smrteľne chorého obhájcu, či uvedomenie si starého rozvodového sudcu, že jeho manželstvo prechádza silnou krízou. Hviezdne herecké obsadenie len zvýrazňuje myšlienky filmu. (08.07.2018)

Práve som dopozeral tento film v Tv. Peter Solan jasne ukázal, že bol jedným z prvých režisérov tvz. cs vlny. Musím pochváliť famózne herecké obsadenie najmä v druhej poviedke OBHAJCA. ( Mistrík, Kvietik, Hoger, Štepánek) no proste paráda. Táto poviedka sa mi aj najviac páčila. V tetej poviedke SUDCA ma zaujal svojou postavou despotického človeka L.Pešek. Veľmi mladučký K.Stražanová, E.Vašáryová, M.Dočolomanský........ Film hodnotím 75%. (15.05.2010)

Tri poviedky so stúpajúcou tendenciou. Kým prvá s najkrajším plotom v meste je dosť nudná a osviežujú ju len twistové tančeky, ďalšie ma už oslovili atmosférou aj témou. Pacient s „inými“ názormi a úloha a forma manželstva sú spracované netradičnou formou s častými zaujímavými kamerovými zábermi. –––– Víte co, poradím vám. Kupte si televizi. (10.04.2014)

Trochu ťažkopádny, miestami zbytočne ponurý poviedkový film známeho slovenského režiséra. Z troch poviedok by som najvyššie hodnotil ten prostredný - Obhajca, ktorý bol aj najkvalitejšie obsadený. V prvej poviedke zasa milo prekvapila mladučká Stražanová. Veľmi dobre nechápem, čo bolo cieľom autorov, keď českých hercov nechali raz hovoriť raz slovensky, inokedy prešli do češtiny a inokedy si tieto dve jazyky miešali dokonca v jednej vete. Tak buď jednu alebo druhú reč, ale v žiadnom prípade nie ich kombinácia. (14.03.2015)

Tvár v okne je film, ktorý bude chvíľu vo Vás rezonovať. U mňa to znamenalo fakt, že počas jednej poviedky som uvažoval o tej predchádzajúcej. V tej prvej sa najmä tancuje a kávičkuje a je takou malou predohrou k druhej, ktorá sa dá nazvať takým malým hereckým koncertom. Dramaturg a scenárista vedeli, prečo film ukončiť portrétom staršieho sudcu, riešiaceho celý život rozvody. Ten je totiž až bergmanovsky dusný a depresívny. Nemusí mať iba starý človek vždy pravdu, niekedy nie je od veci počúvať ani mladých (a svoju ženu). Trochu nevyrovnané, dnes by film v takejto podobe v kinách maximálne prepadol ako nudný pseudoart (čím nie je), ale celkom odvážny pokus o zobrazenie medziľudských vzťahov v 60. rokoch. Počúvame tu, že tí dnešní mladí už nie sú takí, akí bývali tí starší a že dnešná doba je iná. To počúvame aj dnes a budeme to počúvať vždy. Či to znamená nadčasovosť, alebo naivitu filmu, posúďte sami. (11.04.2014)