Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Krátce po Baladě o sedmi oběšených došlo k druhému uměleckému setkání Emílie Vášáryové s nedávno zesnulým režisérem Martinem Hollým. Uprostřed nádherné tatranské přírody, daleko od nastupující normalizace, vznikl romantický příběh, který dodnes společně s volným pokračováním Orlí pírko (1971) patří mezi nejoblíbenější slovenské filmy. Tři kamarádi, Pirin, Valér a „R“, pracují na malé vysokohorské chatě. Poté, co na chatu dorazí Pirinova manželka Saška, je do té doby nerozlučné přátelství tří mužů vystaveno těžkým zkouškám. „Byl to pokus o útěk před životní realitou. Bukovčanův scénář jsem se snažil ještě víc posunout tak, aby vznikla atmosféra nostalgie po něčem krásném, neuchopitelném a nenávratném,“ vzpomínal režisér. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (204)

Djoker 

všetky recenzie používateľa

Hlavní roli dostaly po zásluze Tatry. Medená veža má velmi jednoduchý příběh o lidské hlouposti a žárlivosti, který je v pravidelných intervalech prokládaný záběry na horské hřebeny. Kruté finále je možná trošku na sílu, ale Vášáryová byla raketa a rozumná stopáž je zase zárukou, že ve filmu není jediné hluché místo. ()

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Pekny pribeh o tom, ako jedna samica zlikvidovala kamaratstvo troch muzov. A slovenske hory dokazu byt pekne krute niekedy ...... najma Vysoke Tatry. Kazdy ich podcenuje /ked som zvladol Alpy, Tatry mi nemozu robit problem, nie ? ..../. Su to najmensie velhory Europy, ale stale klasicke velhory so vsetkym, co k tomu patri. Za to, ze ich ludia casto podcenuju, sa vedia kruto pomstit. Kruto. A okrem zniceneho kamaratstva je Kobaltova veza aj o tomto. V roku 1970 vdaka Moskovskym protokolom 1968 uz normalizacia bezala naplno, a tak reziser Martin Obleceny a tvorcovia chceli natocit nieco, v com nebude normalizacia a sivost a sedivost kazdodenneho zivota pevne zviazaneho normalizacnym rezimom. Normalizacia totiz zarezavala uz vsade : film, hudba, politika komunalna aj vysoka, rozhlas, televizia, noviny - proste vsade. Chceli ujst daleko /do velhor/ od normalizacneho rezimu a normalizacnych sudruhov. Preto vznikol tento film. Olovnatu Vezu mozno este stale povazovat za mimoriadnu kvalitu konciacich sa 60. rokov. A jednoznacne je to pre mna najlepsi diel trilogie - kvalita oboch dielov nema sancu na najlepsiu jednotku. Rezia Martina Obleceneho taktiez na urovni. Kecom a dristom okolo toho, ze vznikla atmosfera niecoho neuchopitelneho a nenavratneho som nerozumel nikdy - a ani im nechcem rozumiet! Za rok 1970 mam vsak ovela radsej Tapakovu Rysavu Jalovicu a Ctyri Vrazdy Staci, Drahousku. 86 % ()

Reklama

genetique 

všetky recenzie používateľa

Toto ma dostalo. Slovenské filmy, ktoré dokázali naplno uspokojiť moje divácke nároky by som vedel spočítať na jednej ruke a tento patrí do absolútnej špičky. Krásny baladický príbeh o idylickom spolunažívaní troch kamarátov a o tom, akú šarapatu dokáže spraviť v tomto trojuholníku bežný vzťah k žene, ktorá naruší jeho harmóniu raz a navždy. 90%. ()

ScarPoul 

všetky recenzie používateľa

Jeden z najkrajších slovenských filmov ktoré máme. Bez jedinej chybyčky. Snažil som sa , naozaj snažil, nájsť tam aspoň jeden jediný nedostatok, ale nedá sa. film mi ulahodil. či už vizuálne, pretože scenéria vysokých tatier ešte nikdy nebola krajšia a tak isto aj po obsahovej stránke, ktorá ma niekedy rozormiala a inokedy som ostal v nemom úžase. Hollého pokojná a hlavne jednoduchá réžia tvorí spolu s premysleným scenárom, ktorý vkladá hlavným hrdinom repliky hodné zlata a hlavne pôsobivou kamerou film ktorý patrí doslova medzi skvosty našej kinematografie. vašáryová, kvietik, rajniak a mistrík, spolu s vedľajšími postavami ako dočolomanský a muller, tvoria doslova kaleidoskop, emócií, charakterov, posolstiev, podobenstiev, životných skúseností a hodnôt. rozpisovať sa výnimočne nemá moc veľký zmysel, pretože sa jedná o film bez jedinej chybičky alebo pomalého miesta. a priznajme si takých je na slovensku málo. ()

MM_Ramone 

všetky recenzie používateľa

Strhujúca vzťahová dráma odohrávajúca sa v krásnej, divokej prírode Vysokých Tatier. Výborné herecké výkony všetkých zúčastnených hercov a zručná, profesionálna réžia Martina Hollého mladšieho. Štefan Kvietik v úlohe chorobne žiarlivého horala Pirina je až animálne presvedčivý. Tak isto aj Emília Vašáryová je ako slobodomyslená Saška skvelá. "Medená veža" je súčasťou maličkého zlatého pokladu slovenskej kinematografie. Patrí medzi tých zopár málo slovenských snímkov, na ktoré môžeme byť právom pyšní. **** ()

Galéria (23)

Zaujímavosti (29)

  • Počas filmovačky ochorel Ivan Mistrík (R) a režiséra Martina Hollého nútili, aby pokračoval v nakrúcaní. Pokúšal sa síce postavu preobsadiť, ale výsledok bol katastrofálny a tak musel vyčkať, kým sa Mistrík nevyzdravel. (pravo)
  • Ivan Bukovčan sa inšpiroval umiestnením kríža na vrchol skaly príbehom chatára z Rysov a jeho priateľa z 50-tych rokov. Filmový kríž bol na jednom z vrcholov Vidlového hrebeňa a ležal tam spadnutý ešte v roku 1978. (Raccoon.city)
  • Rajniak, Mistrík a Kvietik boli veľkými kamarátmi aj v reálnom živote, o čom Kvietik povedal: "My sme ani nemuseli hrať. My sme mali jedinú povinnosť ako herci, v rámci atmosféry, v rámci filmu, v rámci príbehu, v rámci partnerských vzťahov - nič iné, len uveriť." (Zdroj: Emília, 2023) (Arsenal83)

Reklama

Reklama