Medená veža

Ako tento film okomentovať bez toho, aby som len opakoval to, čo hovoria ostatní? Snáď len pridám, že je to naozaj klenot našej kinematografie a jeden z najsilnejších záverov aké som mal tú česť u nás vidieť. Ale trochu k negatívam: Nevyvážená forma. Úvod je veľmi krátky. To je fakt. Koniec taktiež. Dalo sa to možno urobiť trochu inak, ale nejdem buzerovať. Inak, neviem, či to bolo ripom, alebo vážne niekedy natáčali panorámy, lebo obraz sa mi občas tak divne krivil. Každopádne 9/10. Mistrík výborný. (06.01.2013)

Fatálny príbeh kamarátstva troch ľudí, ktorí milujú hory. Podstatné na ňom je, že sa tu všetky chlapské emócie riešili činmi. Neviem, či to bolo dobou, prostredím, alebo individualitami; a tiež, či je to lepšie ako zapletať sa do zbytočných intríg a nebáť sa o život. Povedal by som, že trápiť sa napokon nad tým, čo sa už nedá zvrátiť, je horšie ako nekonať, ale to už odbieham. Každopádne, film by sa dal dnes bez váhania zaradiť pod žáner bromance. Ako už bolo napísané nižšie, réžia sa niesla v duchu hesla "v jednoduchosti je krása" (Emília Vášáryová stvárnila tú jednoduchosť:). Ale jediné z vizuálu, čoho som tu čakal viac, je priestor na zobrazenie majestátnosti Tatier. Až na pár záberov na Medenú vežu, úvodnú a záverečnú sekvenciu, išlo väčšinou o príliš zblízka snímané skaly, aby som sa mohol ako divák dostatočne pokochať exteriérmi, a nadýchať sa v tejto špinavej Bratislave pre zmenu aj tatranského vzduchu. (06.04.2014)

Toto ma dostalo. Slovenské filmy, ktoré dokázali naplno uspokojiť moje divácke nároky by som vedel spočítať na jednej ruke a tento patrí do absolútnej špičky. Krásny baladický príbeh o idylickom spolunažívaní troch kamarátov a o tom, akú šarapatu dokáže spraviť v tomto trojuholníku bežný vzťah k žene, ktorá naruší jeho harmóniu raz a navždy. 90%. (07.01.2010)

"Když stane se, že kamarád zaváhal nebo zklamal snad a ty bys prostě věděl rád, zda ještě na něj můžeš dát - vezmi ho do hor, uvidíš!" Vysockij to kdysi hezky napsal, M.Hollý ml. na dané téma stejně tak zfilmoval a právě prostředí Vysokých Tater dodává jeho poetickému snímku neodolatelné Genius loci. Motiv přátelství, solidarity a neuchopitelné krásy přírody konfrontován s tím, že když čert nemůže do jisté nadmořské výšky, nastrčí babu. A po čertech pěknou. Slovenský kinematografický klenot, jenž díky úchvatné kameře spíše připomíná něco francouzského.. "Když ale zuby zatíná, vzteká se a přitom šlape dál, nezřítíš se s ním z žádných skal - on by tě nenechal. Až k vrcholům se bude drát, až tam tě bude podpírat, pak vedle něho pevně stůj a vždy mu důvěřuj..." (08.08.2011)

Spracovanie námetu Ivana Bukovčana (zameriaval sa na štúdie charakterov v hraničných situáciách) v jednom z najlepších slovenských filmov. Kamera, nadväzne k deju zachytáva meniace sa veľhory, uprostred ktorých, vysoko nad ostatnými ľuďmi pulzuje život v celej jeho komike i tragike. Hudba Zdeňka Lišku dotvára divácky zážitok. Život v horách je zachytený nepateticky a predsa podmanivo. K deju: chata Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Osadenstvo tvoria traja priatelia, vždy od jari do jesene. Vysokohorskú osamelosť si spestrujú drsnými vtipmi, zvádzaním turistiek, zliezaním stien, alkoholom a pašovaním. Až jeden z nich nespozná mladú dievčinu. Zamiluje sa do nej, zoberie si ju za ženu a onedlho ju privedie na chatu. Zmenená situácia vyvolá zmenené správanie štvorice hlavných hrdinov. Situácia sa postupne vyhrocuje. Každý si nesie svoj kríž do konca. (14.12.2004)