Medená veža

Ojedinelá kvalita tohto snímku sa začína nenormálne dobrým scenárom, pokračuje vkusnou réžiou Martina Hollého a vrcholí trojicou hereckých predstaviteľov. Balada! Na absolútnom vrcholčeku je potom obdivuhodný výkon sympatickej Milky Vašáryovej, ktorá mala zo všetkých asi najťažšiu úlohu. Keďže nedostala veľa priestoru, musela využiť každučký moment na to, aby do svojej nevďačnej role vliala život a vytvorila skutočný, silný charakter, nie len pobehujúcu figúrku. Dokázala to, funkčne zapadla do celku, vzápätí ho výrazne obohatila a vytvorila jednu z najvýraznejších ženských postáv, aké kedy film zažil. Štyridsať Oscarov! (13.07.2005)

Pekny pribeh o tom, ako jedna samica zlikvidovala kamaratstvo troch muzov. A slovenske hory dokazu byt pekne krute niekedy ...... najma Vysoke Tatry. Kazdy ich podcenuje /ked som zvladol Alpy, Tatry mi nemozu robit problem, nie ? ..../. Su to najmensie velhory Europy, ale stale klasicke velhory so vsetkym, co k tomu patri. Za to, ze ich ludia casto podcenuju, sa vedia kruto pomstit. Kruto. A okrem zniceneho kamaratstva je Kobaltova veza aj o tomto. V roku 1970 vdaka Moskovskym protokolom 1968 uz normalizacia bezala naplno, a tak reziser Martin Obleceny a tvorcovia chceli natocit nieco, v com nebude normalizacia a sivost a sedivost kazdodenneho zivota pevne zviazaneho normalizacnym rezimom. Normalizacia totiz zarezavala uz vsade : film, hudba, politika komunalna aj vysoka, rozhlas, televizia, noviny - proste vsade. Chceli ujst daleko /do velhor/ od normalizacneho rezimu a normalizacnych sudruhov. Preto vznikol tento film. Olovnatu Vezu mozno este stale povazovat za mimoriadnu kvalitu konciacich sa 60. rokov. A jednoznacne je to pre mna najlepsi diel trilogie - kvalita oboch dielov nema sancu na najlepsiu jednotku. Rezia Martina Obleceneho taktiez na urovni. Kecom a dristom okolo toho, ze vznikla atmosfera niecoho neuchopitelneho a nenavratneho som nerozumel nikdy - a ani im nechcem rozumiet! Za rok 1970 mam vsak ovela radsej Tapakovu Rysavu Jalovicu a Ctyri Vrazdy Staci, Drahousku. 86 % (04.05.2013)

Strhujúca vzťahová dráma odohrávajúca sa v krásnej, divokej prírode Vysokých Tatier. Výborné herecké výkony všetkých zúčastnených hercov a zručná, profesionálna réžia Martina Hollého mladšieho. Štefan Kvietik v úlohe chorobne žiarlivého horala Pirina je až animálne presvedčivý. Tak isto aj Emília Vašáryová je ako slobodomyslená Saška skvelá. "Medená veža" je súčasťou maličkého zlatého pokladu slovenskej kinematografie. Patrí medzi tých zopár málo slovenských snímkov, na ktoré môžeme byť právom pyšní. **** (04.08.2011)

Obával som sa na začiatku, že pôjde o ódu na tatranskú prírodu, aj keď aj tie si rád pozriem, ak mám náladu, ale našťastie nie okrem niekoľkých neškodných rozprávačských vložiek hlavne na začiatku. Potom nasledujú už len samé pozitíva a nabažil som sa ponorkovej drámy troch chlapov so skvelými hercami a ich mnohými zľudovelými hláškami, o ktorých som ani netušil, že pochádzajú asi odtiaľ. Naviac je až na počudovanie, koľko ideologicky nevhodných prvkov dokázali tvorcovia dostať do filmu v čase tvrdej normalizácie. --- Pani manželke sa páči, musí sa aj pánu manželovi. Maľovať sa nebude. --- Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde. (09.01.2013)

Výtečný a silný slovenský film o pevném přátelství tří horalů a o krásné ženě, která si vzala jednoho z nich. Vše se odehrává na horské chatě uprostřed fascinujících vysokotatranských štítů. Je to čistě natočená balada o lásce, nevěře a těžkém životě na horách. Ukázka: http://www.youtube.com/watch?v=lRb35BRR_Rg (06.01.2013)