Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Tragikomédia zo súčasnej Bratislavy o rozpade vzťahov a hodnôt, o miznutí elementárnej slušnosti z nášho života. Sympatickí a úspešní štyridsiatnici sa v zajatí každodennej banality s ľahkosťou a šarmom – akoby mimovoľne – dopúšťajú drobných podrazov, klamstiev a nevier, až sú náhle konfrontovaní s neúprosným odhalením. Autor s jemnou iróniou a humorom zachytáva rôzne bizarné, smutnosmiešne, provokujúce i nebezpečné pokusy ako prekryť utajované pocity úzkosti a nespokojnosti s osamelým, vyprázdneným životom. A pritom niekde celkom blízko nich uteká pred skutočným násilím nelegálna imigrantka z Arménska...

Majiteľ prosperujúcej firmy Viktor náhodou zachráni mladú ženu pred utopením. Vysvitne, že zachránená Mia len experimentovala s fotografovaním svojho autoportrétu vo vlnách Dunaja. Ženatý muž sa do nej zamiluje, hoci študentka fotografi e žije s výstredným muzikantom a ošetrovateľom laboratórnych zvierat Konzim a je pritom aj rebelujúcou dcérou Viktorovho priateľa z mladosti Patrika a jeho ženy Bibi. Hlavný hrdina sa zapletá do nerovného vzťahu stále viac, zatiaľ čo jeho osamelá, bezdetná manželka, bývalá lekárka Karla hľadá východisko z depresie, ktorú jej komplikuje oddané dvorenie neúnavného Valéra ako aj kleptomanské výstrelky problematickej mamy, snažiacej sa takto upútať jej pozornosť. Viktorov únik zo zabehaných vzťahov potvrdzuje aj odchod obchodnej partnerky, niekdajšej milenky z firmy. A tak sa mu postupne „zosúva“ jeho schizofrénny život až po nečakane definitívne finále... (oficiálny text distribútora)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (103)

Mordenroth 

všetky recenzie používateľa

Už som prišiel na to, prečo sú naše filmy také... ehm... nedokonalé. Vieme točiť, ale nevieme písať. Preto bude vždy víťaziť forma nad obsahom. Z hovna sa totiž bič upliesť nedá. Nechcel som byť vulgárny, ale v Polčase rozpadu je tiež veľa vulgárností, takže som si to nemohol odpustiť. Po technickej stránke sa nedá filmu prakticky nič vytknúť (vyzdvihol by som predovšetkým vynikajúcu kameru). Problém predstavuje "len" debilný scenár. Už dlho som nesledoval tak slaboduchý príbeh a nepočul tak príšerné dialógy. Čo sa týka castingu, obsadenie Janka Krónera do hlavnej úlohy nepovažujem za najšťastnejšiu voľbu. Typovo bol značne nepresvedčivý, ba dokonca miestami nechcene smiešny. S ostatnými hercami som v zásade problém nemal. Ale aby som to zhrnul do jednej vety – toto je ukážkový príklad dobre (kvalitne) natočenej slovenskej nudy. Možno, že ide o polčas rozpadu (alebo rozkladu?) slovenskej kinematografie a práve na to sa snažili tvorcovia filmu v skrytej podobe upozorniť. Mimochodom, Pauhofová má pekné prsia. 30%. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Po prvých desiatich minútach som si povedal, že to bolo trápne, ale mohlo byť aj horšie. Po dvadsiatich minútach sa situácia opakovala po pol hodine detto. Občas niektorá 10 minútovka bola dobrá a našla sa aj vtipná hláška, aby nasledovala ďalšia, kde bola hranica trápnosti prekročená na maximum. Slovenská "Madonna" je scenáristický prešľap a bohužiaľ keď mohol Fischer zabodovať aspoň v závere, tak v mojich očiach zlyhal. Je to síce natočené celkom svižne v populárnom "Innarituovskom" štýle, lenže na to, aby sme takéto domáce pokusy mohli brať vážne, by ich museli brať serióznejšie aj tvorcovia a nemali by sa snažiť byť najmä hypermoderne cool. O tom tieto "babylonské" príbehy o previazanosti a vyprázdnenosti moderného sveta byť nemôžu. VIDENÉ ZNOVA 12/19: Dva dni po "nešťastnom" Šťastnom novom roku musím ohodnotiť Polčas rozpadu troma hviezdami, aby to bolo v rámci slovenskej tvorby objektívne. ()

Reklama

gogo76 

všetky recenzie používateľa

Nenechal som si újsť premiéru na STV, uznávam, že len zo zvedavosti, ako obstojí nový slovenský film v mojich očiach. Musím priznať, že J. Kroner mi veľmi nesedí, ale tu mi nevadil, dokonca mu to aj celkom sedelo. Zaujímavá kamera, možno pôsobivé filtre, pretože miestami film pôsobil všelijako, len nie ako slovenský film. To je myslím dobrá pochvala, ale boli to iba určité momenty. Hudba, aj keď kvalitná bola takmer v každej scéne a časom sa mi zdalo, že jej je až príliš. Tesne pred záverom sú posteľné scény s T. Pauhofovou zbytočne naťahované a bolo už toho trošku moc. Jej miestami nepochopiteľné správanie tiež zbytočne zráža body. Suma sumárum, priemerný film s dobrými základmi pre lepšie zajtrajšky. Film 60%. ()

JANARYBA 

všetky recenzie používateľa

Nevím, jestli to bylo mojí nesoustředěností, ale byla jsem půl filmu naprosto zmatená, kdo je kdo , přestože tam vlastně jde jen o 2 manželské páry a pár milenek hlavního představitele. Když jsem si pak pustila začátek znovu, bylo mi vše naprosto jasné. Tím pádem i stouplo hodnocení nejmíň o jeden bod. Takže nevím, jestli jsem tele já, nebo to bylo nepřehledně udělané. Jinak rychlé vyřešení krize středního věku (milenky) pomocí granátu by mohlo být pro spoustu opuštěných manželek inspirativní.... ()

SeanLSD 

všetky recenzie používateľa

Ech, tá stará dobrá dekadentná a utrápená stredná trieda Slovenska! Aká je len búrlivá a živelná vo svojom prázdnom zúfalstve a permanentnej kríze a pritom taká obmedzená a hlúpučká! Och, ten zradný Chtíč, čo ľuďom rozvracia životy a zároveň im jediný dáva zmysel! Ach, ten prekliaty Osud, ktorý nám nedopraješ šťastia v priepastiach samoty! A ty, Mladosť, krásna ilúzia, taká neodolateľná v očiach starších, a u mladých nenaplnený mýtus nepatriaci nikomu! Pekelné Pokušenie, čo sa skrývaš na samom dne ľudských sŕdc a neprestaneš striehnuť na potenciálne obete! Láska, chiméra čo večne unikáš.... ale dosť bolo poézie, kurva, na programe sú starosti z bezstarostnosti a poriadna trtkačka! ___ Iným slovom - VZŤAHY. Náplň filmu je vyslovene seriálová, presne to, čo sa skloňuje a dookola prepiera vo všetkých tých žuvačkových telenovelách domácej televíznej produkcie, stelesňujúca všetko to, čo sa na Slovensku akosi považuje za "kultúru". V porovnaní s nimi ide ale ďalej a dôslednejšie, scenár je uvedomelý a jasne vie, čo chce povedať a forma je vynikajca. POLČAS ROZPADU bol prvý slovenský film, ktorý som videl v kine a zároveň prvý z tejto novodobej konjunktúry, čo ma nesral od prvého okamihu absolútnou neprofesionalitou, príšernou remeselnou stránkou a panákovitým herectvom. A nakoľko od tej spomínanej slovenskej "kultúry" obvykle utekám, ako sa len dá, raz za čas dokáže aj taká trochu trápna, trochu depresívne vyprázdnená a trochu fatalistická vzťahovka zaujať. Zostala mi v pamäti aj po rokoch a ani opätovné pozretie neznížilo jej dojem. Prečo? Zaznel tu kdesi chytrý názor, že filmy o kríze stredného veku môžu zaujať iba ľudí v kríze stredného veku. Vzhľadom k tomu, že ňou trpím asi od dvanástich, ale pritom som si stále nevyriešil ani pubertálne nejasnosti, som zrejme ideálny kandidát na diváka, keďže sa mi ľahko stotožňuje s oboma stranami príbehu. ___ komplexnejšie nahliadané, ponúka sa otázka, či sme my - Slováci skutočne tak melancholickí a svoje každodenné zúfalstvá schopní riešiť len chľastom a šukačkou (prípadne natáčaním filmov a škrabaním kníh = tvorbou "kultúry" o nich ), ako naznačuje naša súčasná audiovizuálna tvorba? Asi nie, ale zrejme sme trochu obmedzení, závistliví a pritom nafúkaní a hrajúci sa na svetových. A to sa odráža v tých "moderných" filmoch a knihách a spätne to formuje značnú časť populácie do ešte väčšej debility. Avšak! - Hocijaká téma sa dá znázorniť nespočetným množstvom spôsobov a pri porovnaní POLČASU ROZPADU s ostatnou slovenskou produkciou posledných rokov, z ktorej som časť videl, trpel pri nej a hanbil sa za ten primitivizmus, z toho vychádza ako ucelené a jasné dielo. Prenasledovaná Arménka a metač granátov, hoci sú tam zjavne navyše, slušne kontrastujú s utrasenou prázdnotou a banálnym trápením ostatného a dodávajú filmu punc presahu a spoločenskej zodpovednosti, že sa neriešia len súkromie a egá dobre situovaných buržujov. Výbušný záver je navyše, evidentne riadený túžbou šokovať, ale pridáva lesk osudovosti, ktorý spätne osvetľuje udalosti, ktoré by inak boli tak trochu triviálne. Pretože veď, čo keby všetky tie zážitky z dneška boli posledné...? Aby sme si uvedomili, že práve tie veci, ktoré sa všeobecne označia za „banalitu“ majú pre jednotlivca zásadný, až životný význam, vyťahujú nás zo zameniteľnosti jedného z druhým a vlastne robia zo života zázrak - pričom ktorákoľvek z nich môže byť najlepšia, taká, čo sa už nikdy nezopakuje, posledná. ____ Takže - z môjho pohľadu - konečne tu máme na otrepané a devalvované témy konzistentný a účinný príbeh, konečne našli slovenskí herci pred kamerou svoju prirodzenosť a konečne našiel slovenský film vo svojej tradičnej téme formálne dobrú podobu. Ak by mal byť POLČAS ROZPADU časťou začiatku životaschopnej znovuzrodenej slovenskej kinematografie, nemám s ním najmenší problém. Ale nemal by som ho ostatne ani v inom prípade - jeho provinčne-malomeštiacky charakter dobre vystihuje našu povahu a súčasnosť. Koniec-koncov - tým, že mi sadol, a že ma oslovil - v podstate aj moju samotnú. () (menej) (viac)

Galéria (25)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bolo zmenené