Starověký Řím: Vzestup a pád impéria

Ako tu už bolo viackrát spomenuté, je veľkým nešťastím seriálu časová nepostupnosť. Aký má význam pre obyčajného laika ukazovať Nera v časoch cisárstva, ďalšiu časť s Caesarom o 100 rokov späť a potom Tiberia Grakcha v časoch republiky. Bežný človek sa stráca a nerozumie mnohým faktom. 6 častí je na Rímsku ríšu veľmi málo. Prečo tam nezaradili iných cisárov, ako napr. vychýrený Caligula, na tom by si zgustli diváci už len z jeho zvrhlosti. Mohla tam byť prvá časť z časov kráľovstva, nech si ľudia uvedomia ten historický vývoj. Čo sa týka celkového prevedenia, je vskutku priemerné. Herecké výkony zaostávajú, naopak najzaujímavejšou časťou sú komentáre narátora. To slabé herectvo a scenár tak znižuje úroveň, že sa to nedá ani nazvať v konečnom dôsledku dokumentom. Príbeh o Nerovi sa zameriava na vypálenie Ríma a potom úklady proti nemu a jeho umelecké "schopnosti". Málo je ale zobrazených jeho vrážd, ktorých bolo nespočetne. Navyše na začiatku časti tvorcovia trvajú na tom, že Nero Rím nepodpálil, ale odkiaľ takéto vyvrátenie majú, to vôbec neuvádzajú. Caesar je zobrazený zas až príliš psycho, hoci tu bol herecky stvárnený dobre, jeho tvár hodnoverná, kazia to ale vymyslené dialógy. Popis bitky pri Farsale je ale výborný. Následne však ideme akoby z rýchlika, spomenieme, že sa stal diktátorom a potom bol zabitý. Veľmi nešťastné. Grakchus je pre diváka veľkou neznámou a ostáva ňou aj po tejto časti, ktorá je málo zaujímavá. Judea však nudou toto ešte predčila. Tu by som sa viac zameral na Vespaziána, ktorý bol asi najvtipnejším cisárom v histórii Starovekého Ríma. Konštantín Veľký zobrazený tiež dosť tyransky, hoci chápem, že tu chceli tvorcovia poukázať na fakt, že prijal kresťanstvo asi z politických dôvodov a že to nebolo žiadne neviniatko, pritom u Pravoslávnej cirkvi je dokonca svätcom. Alarichova časť je vrcholom a skutočne kvalitným. Tu vidím najlepšie stvárnenie, hodnoverné a zaujímavé pre diváka a predovšetkým konečne dosť zrozumiteľné. (10.03.2016)

Príbeh o Nerovi sa zameriava na vypálenie Ríma a potom úklady proti nemu a jeho umelecké "schopnosti". Málo je ale zobrazených jeho vrážd, ktorých bolo nespočetne. Navyše na začiatku časti tvorcovia trvajú na tom, že Nero Rím nepodpálil, ale odkiaľ takéto vyvrátenie majú, to vôbec neuvádzajú. Všetko je monitorované od roku 64, dovtedy je Nero zobrazovaný ako ideálny manžel, skvelý cisár, ktorému šlo o dobro ľudu. To vtedy už ale dávno nebola pravda. (02.04.2021)

Caesar je zobrazený až príliš psycho, no herecky bol stvárnený dobre, jeho tvár hodnoverná. Kazia to ale vymyslené dialógy. Popis bitky pri Farsale je ale výborný. Následne však ideme akoby z rýchlika, spomenieme, že sa stal diktátorom a potom bol zabitý. Veľmi nešťastné. (02.04.2021)

Grakchus je pre divákov väčšinou veľkou neznámou a kto sa chce o ňom dozvedieť niečo viac, nech si pozrie túto časť a ... nedozvie sa nič. Nezaujímavá časť, pre laikov dosť málo pútavá a neobjasňujúca. (02.04.2021)

Najzbytočnejšia časť cyklu. Natočená snáď len pre to, aby sme sa venovali trochu Hebrejom? Že vždy tak veľmi trpeli? Tu by som sa viac zameral na Vespaziána, ktorý bol asi najvtipnejším cisárom v histórii Starovekého Ríma. Lenže nič z toho a jeho slávnych výrokov spomenuté nebolo. (02.04.2021)

Konštantín Veľký je zobrazený dosť tyransky, hoci chápem, že tu chceli tvorcovia poukázať na fakt, že prijal kresťanstvo asi z politických dôvodov a že to nebolo žiadne neviniatko, pritom u Pravoslávnej cirkvi je dokonca svätcom. Keď už, mohli sme sa potom trochu povenovať aj jeho údajnej Donácii. V roku 316 mal Konštantín údajne vydať túto listinu vtedajšiemu pápežovi Silvestrovi I. na znak vďaky za svoje vyliečenie z malomocenstva vtedy rozšíreným liekom - svätenou vodou. Podľa tejto legendy mal mať cisár, ešte nepokropený sakrálnou vodičkou, najprv dostať zase svoje obdobie vidín a zočil v sne svätého Petra i Pavla, ktorí mu zvestovali, že mu nepomôže žiadny lekár. Jediné, čo ho môže zachrániť je prijatie krstu z rúk hlavy kresťanskej cirkvi. Cisár súhlasil a po krste razom vstal ako rybička. Ako poďakovanie pápežovi udelil absolútnu moc nad Rímom i jeho okolím a nadradené postavenie aj nad inými územiami ako bol Konštantínopol (od roku 328 sídlo Rímskej ríše namiesto Ríma), či Jeruzalem. Pápež sa tak na základe falošného dokumentu stal svetským mocnárom nielen rovnajúcim sa cisárom, ale mal stáť dokonca nad nimi. Takto do podrobnosti ale tvorcovia žiaľ nešli. (02.04.2021)

Alarichova časť je vrcholom nesúrodej série a skutočne kvalitným vyvrcholením. V podstate je to jediná časť, ktorá je natočená nadštandardne z obrazového aj informačného hľadiska. Tu vidím najlepšie stvárnenie, hodnoverné a zaujímavé pre diváka a predovšetkým konečne dosť zrozumiteľné. (02.04.2021)