Green Day: Kulka v bibli

(short version) Keď sa v lete roku 2003 vybrala americká punk-rocková legenda Green Day do štúdia, aby nahrala svoj siedmy album nemohla tušiť, aké veci sa udejú...Aby som priblížil vtedajšiu situáciu, GD sa nachádzali v období, ktoré hudobní kritici zvyknú nazývať „tvorivé vákuum“, nakoľko už niekoľko rokov (presnejšie povedané 9) prešľapovala na jednom mieste a nedokázala žiadnym zo svojich počinov z druhej polovice 90-tych rokov prekonať svoj (dovtedy) masterpiece Dookie z roku 1994 (obsahujúci superhity ako napr. „Basket Case“, „When I Come Around“, „Longview“, či „Welcome To Paradise“), ktorého sa predalo okolo 15 miliónov nosičov a ktorý ich vystrelil na absolútny vrchol nielen punk-rockovej, ale aj mainstreamovej scény. GD sa týmto albumom stali pre americkú mládež totálnymi idolmi - podobne ako to pár rôčkov pred nimi dokázala Nirvana. Lenže po hodoch prišlo bolenie brucha a GD sa nedarilo nadviazať na tento album a nasledujúcimi radovkami (Insomniac, Nimrod a Warning) len upadli do šedého priemeru (i keď predajnosť nebola na zahodenie) a svetu priniesli len zopár pozoruhodných singlov (e.g. „Brain Stew“, „Good Riddance (Time Of Your Life)“, „Redundant“, „Minority“, „Warning“), ktoré však nedokázali ani z jedného z uvedených albumov spraviť zmysluplnejší celok. V spomínanom roku 2003 tak GD stavili všetko svoje úsilie a energiu a pobrali sa do štúdia, aby hudobnému svetu ukázali, že mu ešte môžu niečo dať, pričom sa rozhodli nahrať koncepčné album, ktoré po nahratí mastrov nazvali ako Cigarettes And Valentines....Chlapci však nemohli tušiť, aká tragédia ich postihne...Stalo sa totiž to, že nejaký dobrák im tieto mastre šlohol priamo zo štúdia a z albumu nebolo nič (pozn. aut. krádež mastrov je oficiálna verzia, i keď špekulácie o nevydaní tohto albumu sa rôznia, ale ako príbeh to znie cool...). Nech bolo ako chcelo, GD stáli na rázcéstí, ktoré veľa ciest nepozná. Jednou z nich bolo opätovné nahratie zložených piesní podľa demáčov, nahratie úplne nového albumu alebo rozpad frustrovanej skupiny, ktorý sa stal zrazu veľmi reálnou možnosťou. GD sa z tejto krízy našťastie vyhrabali a vybrali si druhú z uvedených možností, čo bolo jednoznačne to najsprávnejšie, ako neskôr ukázala aj krátka budúcnosť...Billie Joe Armstrong dostal nápad, vďaka ktorému vytvoril nový album vo forme akejsi koncepčnej rockovej opery, ktorej príbeh sa točil okolo Jimmyho, nazývaného aj Jesus of Suburbia. V dobe vrcholiaceho anti-bushizmu sa album zaoberá tvrdou kritikou US vlády, predovšetkým vedenia vojen v Afganistane a Iraku, čo je kľúčové pre jeho budúci obrovský úspech. Billie Joe sa svojimi temnými výpoveďami totálne trafil do vtedajšej doby v USA a z albumu, ktorý vyšiel roku 2004 pod názvom American Idiot, sa stal celosvetový fenomén. Neuveriteľný úspech „amerického idiota“ z nich urobil kapelu roka (v celosvetovom ponímaní) a z punk-rockovej kapely, ktorej hviezda prudkým tempom upadala, sa zrazu, akoby zázrakom, stal globálny štadiónový hit. Album si zamilovali kritici (napr. aj vysoko alternatívny Pitchfork udelil neskutočných 7.2 z 10, čo je v ich poňatí absolútny top) ako aj poslucháči. Grammy za najlepší rockový album roka, či Brit Awards za najlepší zahraničný album roka, buď toho dôkazom. Z albumu vzišlo až 5 singlov (pozn. v skutočnosti ich bolo 6, no singel „Shoplifter“, ktorý vyšiel len v digitálnej podobe, nebol na albume, ale pôvodne len na B-strane „American Idiot“). Ďaľšími medzinárodnými superhitmi sa stali „Holiday“, „Jesus of Suburbia“, „Wake Me Up When September Ends“ (spomeniete si na protivojnový videoklip s Jamiem Bellom a Evan Rachel Wood?) a hlavne „Boulevard of Broken Dreams“, ktorý získal aj Grammy pre najlepšiu rockovú pieseň roka, pričom jeho hranosť v tej dobe už bola porovnateľná s „ear-washingom“...Aby som sa predsa len vrátil k DVDčku, ku ktorému píšem komentár, Bullet In A Bible pojednáva o následnom American Idiot Tour, konkrétne ide o zostrih z 2 najväčších koncertov, aké kedy GD počas svojej kariéry hrali. Šlo o 2 gigs z britského Milton Keynes National Bowl, ktoré sa tu uskutočnili 18.a 19. júna 2005, pričom sa ich dokopy zúčastnilo ohromujúcich 130.000 divákov. Ide o zostrih z najlepších koncertných momentov, ktoré sa prelínajú s výpoveďami Billie Joea, Mikea a Trého, pričom na režisérskej stoličke sedí reklamný a videoklipový mág Samuel Bayer (ktorý o.i. natočil slávne klipy ako napr. „Smells Like Teen Spirit“ od Nirvany, „No Rain“ od Blind Melon, „Zombie“ od The Cranberries, „Until It Sleeps“ od Metallicy, „Doll Parts“ od Hole, či „Bullet With Butterfly Wings“ od The Smashing Pumpkins, ako aj všetkých klipov k American Idiot). Prakticky niet čo vytknúť, GD zvládli túto výzvu na výbornú a dokázali, že sú schopní odohrať v plnej forme aj vystúpenie pre 65.000 ľudí a už len z vďaky a úcty k skvelému Americkému Idiotovi mi nezostáva nič iné, len udeliť plný počet hviezd...Trápny happyend, čo poviete...:-))////////////// „Well maybe I'm the faggot America, I'm not a part of a redneck agenda, now everybody do the propaganda, and sing along in the age of paranoia. Welcome to a new kind of tension, all across the alien nation, everything isn't meant to be OK, television dreams of tomorrow, we're not the ones who're meant to follow, for that's enough to argue.....“ (10.06.2009) (menej) (viac)