Commemoration
Obsahy(1)
Dokument zachycuje smuteční shromáždění k úmrtí studenta Jana Palacha, který se upálil na protest proti sovětské okupaci. Tryzna se konala od 21. 1. 1969 v Praze a Bratislavě až do 25.1. (Mertax)
Recenzie (5)
Celkom bez slov to nebolo, swamp. Prevažujú dlhé plochy zúfalej atmosféry Prahy aj Bratislavy podkreslené temnou hudbou. Samoupálenie v nich ale diétne okomentuje zopár dobových aktérov. Hrušínský hovorí, že roky necítil radosť (depresia), Havel napríklad zase, ža ďalšie fakle by zbytočne oslabili silu Palachovej obete (mesiášstvo). Kolektívna chmúra. Ľudia v jej objatí ukázali rozsiahly protest voči sovietskej okupácii. Zároveň vyjadrili súhlas s trendami KSČ z roku 1968. Ak aj išlo len stranícke hry, mali masovú podporu (nie vynútenú ako v 50. rokoch). Nešlo o oficiálne akcie, sebaobetovanie moc odsúdila. Film napĺňa koncepciu Havlom opatrne spomenutého mesianizmu. O čom inom je kolektívne ticho, masové vzdávanie úcty, sviečky a scény z kostola po ktorých nasleduje položenie tŕňovej koruny do popredia pietneho miesta. Mučeníctvo to ale nie je. Telesné muky si totiž mladík spôsobil sám, dobrovoľne. Palach pripomína skôr jurodivého Danka z novely Maxima Gorkého Starucha Izergiľ, ktorý si vytrhne srdce aby ním posvietil zablúdeným na cestu lesom. ()
No, ťažko dnes hodnotiť situáciu. Ale zaznie to aj vo filme z úst nejakého študenta. Protestovať samoupálením sa nie je asi ten správny spôsob. Ono to síce zomkne viac národ, ale takéto sebamartýrstvo proste nikam nevedie (nehovoriac, akú bolesť to spôsobilo rodičom a známym). Zmeniť sa dá situácia asi snáď iba revolúciou. Zaujímavejšie pre mňa bolo sledovať všetkých tých ľudí, ktorí proste verili zo výraznú zmenu a možno tušili, že sa jej nedočkajú, ale mali možnosť veriť. My vieme, že snívali ešte veľmi dlho zbytočne. ()
Dokument zachycující týden po smrti Jana Palacha.. beze slov ()
Komorní, citlivě snímaný dokument o dnech bezprostředně následujících po smrti Jana Palacha. Deníková skladba odhaluje stálé vnitřní chvění i pnutí truchlících, neklid a nejistotu i víru ve společnou sílu a odhodlání. Dílčí komentáře, stvrzující mravní oprávněnost Palachova činu, i vyznání z vlastního dlouhodobého smutku, zasazují celou situaci do dějin, které nejsou nějakým chladným učebnicovým výkladem, ale živým a spalujícím svědectvím o společné cestě dvacátým stoletím. ()
Je až šokujúce, že sa podobná udalosť (tj. masívne smútočné zhromaždenie a s ním spojené protesty) mohla udiať v šesťdesiatom deviatom. Môj otec (ktorý mal vtedy rok) na zábery pozeral s otvorenými ústami, keďže za tvrdej normalizácie bola táto výpoveď doby zamknutá hlboko v trezore, videl ju teda po prvý krát. Veľká vďaka Slovenskému filmovému ústavu, že tieto vzácne filmy reštauruje a distribuuje na blurayi - v tej najdokonalejšej kvalite. ()