Starý včelár

Veľmi jednoduchý konflikt vo filme, medzi starou a novou generáciou, ale ten sa mi nezdal ako to hlavné. Láska ku včelám až za hrob, tú si starostlivosť o ne vyžaduje, a je otázkou ich prežitia, či túto starostlivosť má kto zdediť. Dlhé pasáže bez slov, iba ťažká a neustála dedinská práca okolo hospodárstva, zdalo sa mi vo filme na môj vkus trochu málo príbehu. (15.09.2015)

,,AKO HUČIA!" ,,ČOBY HUČALI, TRÚBIA NA MALÝCH TRÚBKACH." __ Keď ja som toho Tajovského nemusel už od čias povinného čítania na základnej škole - bolo to nudné, nezrozumiteľné svojimi archaizmami, navyše zasadené do doby a prostredia, ktoré už takmer nikoho nezaujímajú. Hodinový televízny film je na tom v mnohom podobne - čerpá z viacerých poviedok, no priveľa sa v ňou neudeje. Z dnešného pohľadu ma zaujal najmä tým, že v čase jeho nakrúcania bola daná doba len 70 rokov vzdialenou realitou. Ďalej stoja ešte za zmienku miestami zaujímavá hudba, zobrazenie rôznych rituálov a po technickej stránke dobre zostrihané posledné tri scény + účasť otca a syna Greššovcov. Vďaka krátkej stopáži stojí film určite za videnie, aj keby ste jeho pozretím neboli výraznejšie poznačený. (205. hodnotenie, 16. komentár k filmu) (20.04.2021)

V osmdesátých letech zachraňovala mnoho režisérů televizní tvorba. Velmi často šlo o zpracování knižní předlohy, téma nesmělo příliš provokovat. Díky tomu vnikla řada středometrážních televizních insenací, které potěšili, ale nedávali příliš prostoru ke svobodné tvorbě. Starý včelár zachycuje kus světa, který už není a asi už nebude. Strašně ráda bych se mýlila. (07.01.2016)

Príbeh o kolobehu prírody. Staré odchádza, aby nové mohlo žiť. A keď že i ľudia sú súčasťou prírody, stará generácia odchádza spolu so svojím spôsobom života a mladá preberá žezlo bytia, s novým pohľadom na svet. Detailná kamera Doda Šimončiča, napr. navreté žily koňa pri oraní, akoby vťahovala diváka hlbšie do príbehu a má pocit, že je jeho súčasťou. Však aj sme súčasťou veľkého príbehu zvaného život. (11.02.2009)

Také hrané Obrazy starého sveta. Nejaký konflikt je tu skôr vo všeobecnejšej rovine, akoby sa niečo dramatické odohrávalo medzi postavami. Najdramatickejšia scéna je snáď tá, kedy včelár odíde od stola, pretože žena nedala najesť koňovi. Tak ma pri tomto a ďalších mnohých filmoch o zániku starého sveta napadlo, že sa jedná skôr o generačný problém každej doby, ako keby sme mali vytýčiť nejakú špecifickú dobu, kedy bola tá zmena najmarkantnejšia. Ale to je asi každému jasné. (29.10.2016)