Prokletí králové
Les Rois maudits
La maledizione dei templari
A Cursed Monarchy
Réžia:
Josée DayanScenár:
Anne-Marie CatoisKamera:
Ennio GuarnieriHudba:
Bruno CoulaisHrajú:
Jeanne Moreau, Philippe Torreton, Tchéky Karyo, Gérard Depardieu, Jean-Claude Brialy, Jacques Spiesser, Guillaume Depardieu, Julie Gayet, Julie Depardieu (viac)Epizódy(5)
-
Le Roi de fer (E01)
-
La Reine étranglée (E02)
-
Les Poisons de la couronne (E03)
-
La Louve de France (E04)
-
Le Lis et le lion (E05)
Obsahy(2)
Svedectvo jednej epochy, ktorá ovplyvnila celý európsky kontinent. Príbeh, ktorý sa odohral a boj o prežite vo vojne, ktorú nikto nemohol vyhrať. Na začiatku štrnásteho storočia vládol Francúzsku železnou rukou legendárny kráľ Filip IV. Pekný. Zatiaľčo jeho traja synovia sú odhodlaní pokračovať v šľapajách svojho otca, jeho jediná dcéra sa vydáva za kráľa Anglicka Eduarda II. Aby si Filip mohol posinlniť svoj hospodársky a politický vplyv, musí poraziť ešte jedného významného nepriateľa, ktorý naňho môže zaútočiť v stredoveku nebývalým spôsobom. Aké nepohodlné sa mu zdajú myšlienky nielen pápeža, ale aj významného templárskeho rádu. Iba niekoľko hodín času zaberie ozbrojeným mužom uväznenie templárov. Dlhých sedem rokov trvá nerovný zápas, na konci ktorého veľký majster templárov v plameňoch na hranici vyriekne kliatbu, ktorá poznamená dejiny. Nepotrvá dlho a v Európe vypukne storočná vojna... (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (40)
Při sledování mě napadla otázka, na niž zatím neznám odpověď: Pročpak už i Francouzi, tak na sebe a své dějiny hrdí, si je začali prasit ? Kostýmy, interiéry - taková novodobá slátanina (stylově to nebyla ani gotika, ani renesance, no prostě byl to chlív, který nebyl člověk schopen zařadit). Seriál začínal při zatýkání templářů v roce 1307, hlavní postavy (rivalové o území a titul - Robert z Artois a Mahaut Burgundská) furt vypadají stejně (Robert se z toho červenýho hnusu snad ani nepřevlíknul) a najednou tu máme rok 1342, bitvu u Vannes a počátek stoleté války, nešlo ani poznat, že mezi smrtí Mahaut a Roberta uběhlo 13 let, prostě jsem zůstala úplně paf, ani nevím, zač jsem ty dvě hvězdy dala... Asi, že to nebyla fantasy (leda podle těch interiérů a oblečků), neběhal tam nikdo pomalovaný a pohlíněný nebo opískovaný a nikdo tam nemluvil o svobodě, páč to by mu dali... (abyste se nemuseli moc námahat proč právě tohle, tak zhlédnuto po Excaliburu, Orlovi Deváté legie a Králi Artušovi d-cut) ()
Druonovu hexalógiu o posledných kráľoch z rodu Capetovcov a prvých z rodu Valois považujem za prototyp inteligentne napísaného historického románu, ktorá prekvapivo zachováva podstatné historické fakty a práve faktom prispôsobuje fikciu. Francúzi do toho zjavne poriadne buchli ale je otázka či správnym spôsobom. Druonova predloha je poriadne temná a spája mocenské intrigy spolu s verným obrazom obdobia tesne pred storočnou vojnou. Seriál mi však pripadá, že chcel ukázať viac pompéznosti ako temnej atmosféry. Renderované prostredia pripomínajú skôr gýčový fantasy román než špinu stredoveku. Ďalej mi vadí skratkovitosť celého diela, i keď zmestiť celých dvesto strán do jedného dielu sa asi inak naozaj nedalo. Pochváliť treba hercov, či už Tchekyho Karya ako Filipa IV. Pekného, ktorý sa zhostil tejto úlohy priam ukážkovo a zahral "železného kráľa" s vlastnosťami, ktoré mu pripisuje predloha i história ale i predstaviteľku tety Mahaut d´Artois Jeanne Moreau, ktorá v seriáli intriguje s rovnakou povahou šachového veľmajstra ako v knižnej predlohe. Nesadla mi neoficiálna hlavná postava Robert d´Artois, ktorý v knihe vyzeral úplne inak, každopádne vlastnosti a motiváciu vystihol jeho predstaviteľ tiež veľmi slušne. Škoda len že francúzi nenatočili i šiesty diel Ľalia a lev, lebo som vždy túžil vidieť masaker zvaný Crécy a waleské luky v akcii. 7/10 ()
Dal jsem této francouzké televizní minisérii více šancí aby předvedla své kvality. Ovšem byla to ztráta času, jelikož zde prostě a jednoduše žádné nejsou. Postavy jsou nevěrohodné, dialogy skřípou, herci většinu času pouze úděsně přehrávají, kostýmy docela ujdou, interiéry jsou nepopsatelně kýčovitě hnusné a o režisérově utkvělé představě každou exteriérovou scénu zabít nějakým sytě barevným filtrem se snad ani nemá smysl zmiňovat. Úděsný tuzemský dabing je tak již jen pověstnou "třešinkou na dortu". Jediné co by se snad dalo považovat za klad Prokletých králů je hudební složka. Seriál, který kazí jinak dobré jméno obvykle kvalitních francouzských historických minisérií... ()
Na román nedám dopustiť, je síce napísaný na základe historických domnienok a nemusí to byť pravda, ale čo je dnes už isté a najmä z obdobia spred 700 rokov? A toto filmové stvárnenie bolo podľa mňa špičkové, jasné je to obmedzené v rámci interných kulís a áno, má to aj svoj divadelný „feeling“, ale mne to nevadilo, naopak, niekde tá umeleckejšia zložka mala svoj efekt. Veľmi chválim. ()
Historický román M. Druona o posledných Kapetovcoch na francúzskom tróne ja osobne považujem za dielo, ktoré zobrazuje historické udalosti a fakty naozaj hodnoverne. Samozrejme, nie všetko je stopercentne známe, napríklad sporná smrť maličkého kráľa Jána I. (syna Ľudovíta X. - jedného z prekliatych kráľov). Ale i pri týchto "bielych" miestach histórie sa autor snaží nájsť čo možno najlogickejšie a najrozumnejšie riešenie. Nesnaží sa nič siliť a priťahovať za vlasy, len preto, aby bol dej zaujímavejší. Možno by aj bol, ale už by sa vzdialil od reality. A taký nebol zámer. Druonov román o prekliatych kráľoch sa snaží podávať historické udalosti nenúteným a nenásilným spôsobom. O to však je celý príbeh zaujímavejší. A taký je i film. Vo filme nenájdeme mnoho bojových scén, o to viac vás však dej pohltí svojou vlastnou inteligenciou, kde hlavné postavy rozohrávaju intrigu za intrigou na veľkej spoločenskej šachovnici kráľovského dvora z počiatku 14. storočia. Preto sa nudiť rozhodne nebudete. Po pozretí všetkých dielov a pochopení dejových súvislostí vás prekvapí osudovosť hlavných postáv, hlavne nespokojného šľachtica Roberta d´Artois. Zaujímavé ako málo stačí na spustenie udalostí, ktoré potom nezadržateľne vedú ku katastrofe, v tomto prípade k storočnej vojne. Postava Roberta d´Artois v konečnom dôsledku dokazuje, že i jeden jediný človek môže byť príčinou veľkej zmeny a veľkého nešťastia. Tu sa natíska otázka, bola by vlastne bez tohto šľachtica storočná vojna? Ťažko povedať. Dej však poskytuje zaujímavú odpoveď na túto otázku a kúsok po kúsku smeruje k tomuto smutnému rozuzleniu. Teraz trochu k deju. Ten sa rozvíja v dvoch rovinách. V prvej sa príbeh začína opisom udalostí okolo francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného a jeho potrebou získať finančné prostriedky na jeho nákladnú politiku. Rozhodne sa, že získa pôžičku od templárov. Tí však odmietnu. Preto sa odhodlá na odvážny čin. Keď nie po dobrom, tak po zlom, a majetky templárov konfiškuje násilím. Na hranici v plameňoch posledný veľmajster templárov vyriekne hroznú kliatbu, ktorá pevne zavisne nad hlavami zúčastnených posledných Kapetovcov. Kliatba sa pomaly začne napĺňať... V druhej rovine sledujeme boj na život a na smrť o dedičstvo medzi Mahaut d´Artois a jej synovcom Robert d´Artois. Tu treba pripomenúť, že Robertovi nešlo iba o majetok a pôdu, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale predovšetkým o titul francúzskeho peera, čo bolo pre neho oveľa viac dôležitejšie. Tento titul totiž v tých časoch znamenal veľkú moc a tá mu bola neprávom odňatá... Herci sa svojich úloh zhostili dokonale, páčila sa mi hlavne postava Filipa IV. Pekného, Mahaut d´Artois a Roberta d´Artois. Jediné čo sa mi nepáčilo je gýčovitosť filmových kulís, ktoré by sa skôr hodili do fantazy žánru typu Pána prsteňov ako do historického filmu. Hlavne čo sa týka trónnej sály, inde to tak nevadilo. Ale to je naozaj iba maličká chybička krásy v porovnaní s celou pompéznosťou filmu a hlavne jeho spracovaním. Záver: Videl som už veľa filmov zo stredovekého prostredia, ale ešte ani jeden, ktorý by mal väčšiu výpovednú hodnotu ako tento snímok. I napriek chýbajúcim bojovým scénam, vo filme nuda nehrozí a perfektné spracovanie námetu vás na pozadí intríg a boja o moc vtiahne do pútavého príbehu, ktorý na mňa pôsobil naozaj veľkolepo a čo je ešte dôležitejšie, hodnoverne, na základe historických udalostí a s minimom vymyslených, dotvorených prvkov. () (menej) (viac)