misterz

Ani po rokoch tento televízny, historický seriál natočený podľa Gravesovej predlohy, nestratil nič zo svojej geniality. Stále senzačné, stále mimoriadne pútavé a stále rovnako očarujúce. Hovoriť o D. Jacobim čo by predstaviteľovi hlavnej postavy nemá zmyslel, to je ako nosiť drevo do lesa, ale ani ostatní herci nezaostali, skrátka veľká väčšina z nich podala excelentný výkon. Tu máme krásnu ukážku toho, že aj s jednoduchými papundeklovými (ale pritom peknými) kulisami a bez vizuálnych bombastických efektov, je možné natočiť majstrovské, nadčasové dielo. Stačí iba silný príbeh (o väčšinu sa postarala história sama), k tomu sieť intríg rozohraných hlavne babičkou Líviou a pútavé, mimoriadne strhujúce divadlo sa môže začať. Stačí už len žasnúť nad tým, čoho všetkého je človek schopný. Inak len tak naokraj, celková Claudiova charakteristika jeho osobnosti tu bola vykreslená a zahraná mimoriadne presne. Poznám iba jeden príklad, kde je jedno či si človek prečíta knihu alebo pozrie filmové spracovanie, a to je práve tento.

Historický román M. Druona o posledných Kapetovcoch na francúzskom tróne ja osobne považujem za dielo, ktoré zobrazuje historické udalosti a fakty naozaj hodnoverne. Samozrejme, nie všetko je stopercentne známe, napríklad sporná smrť maličkého kráľa Jána I. (syna Ľudovíta X. - jedného z prekliatych kráľov). Ale i pri týchto "bielych" miestach histórie sa autor snaží nájsť čo možno najlogickejšie a najrozumnejšie riešenie. Nesnaží sa nič siliť a priťahovať za vlasy, len preto, aby bol dej zaujímavejší. Možno by aj bol, ale už by sa vzdialil od reality. A taký nebol zámer. Druonov román o prekliatych kráľoch sa snaží podávať historické udalosti nenúteným a nenásilným spôsobom. O to však je celý príbeh zaujímavejší. A taký je i film. Vo filme nenájdeme mnoho bojových scén, o to viac vás však dej pohltí svojou vlastnou inteligenciou, kde hlavné postavy rozohrávaju intrigu za intrigou na veľkej spoločenskej šachovnici kráľovského dvora z počiatku 14. storočia. Preto sa nudiť rozhodne nebudete. Po pozretí všetkých dielov a pochopení dejových súvislostí vás prekvapí osudovosť hlavných postáv, hlavne nespokojného šľachtica Roberta d´Artois. Zaujímavé ako málo stačí na spustenie udalostí, ktoré potom nezadržateľne vedú ku katastrofe, v tomto prípade k storočnej vojne. Postava Roberta d´Artois v konečnom dôsledku dokazuje, že i jeden jediný človek môže byť príčinou veľkej zmeny a veľkého nešťastia. Tu sa natíska otázka, bola by vlastne bez tohto šľachtica storočná vojna? Ťažko povedať. Dej však poskytuje zaujímavú odpoveď na túto otázku a kúsok po kúsku smeruje k tomuto smutnému rozuzleniu. Teraz trochu k deju. Ten sa rozvíja v dvoch rovinách. V prvej sa príbeh začína opisom udalostí okolo francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného a jeho potrebou získať finančné prostriedky na jeho nákladnú politiku. Rozhodne sa, že získa pôžičku od templárov. Tí však odmietnu. Preto sa odhodlá na odvážny čin. Keď nie po dobrom, tak po zlom, a majetky templárov konfiškuje násilím. Na hranici v plameňoch posledný veľmajster templárov vyriekne hroznú kliatbu, ktorá pevne zavisne nad hlavami zúčastnených posledných Kapetovcov. Kliatba sa pomaly začne napĺňať... V druhej rovine sledujeme boj na život a na smrť o dedičstvo medzi Mahaut d´Artois a jej synovcom Robert d´Artois. Tu treba pripomenúť, že Robertovi nešlo iba o majetok a pôdu, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale predovšetkým o titul francúzskeho peera, čo bolo pre neho oveľa viac dôležitejšie. Tento titul totiž v tých časoch znamenal veľkú moc a tá mu bola neprávom odňatá... Herci sa svojich úloh zhostili dokonale, páčila sa mi hlavne postava Filipa IV. Pekného, Mahaut d´Artois a Roberta d´Artois. Jediné čo sa mi nepáčilo je gýčovitosť filmových kulís, ktoré by sa skôr hodili do fantazy žánru typu Pána prsteňov ako do historického filmu. Hlavne čo sa týka trónnej sály, inde to tak nevadilo. Ale to je naozaj iba maličká chybička krásy v porovnaní s celou pompéznosťou filmu a hlavne jeho spracovaním. Záver: Videl som už veľa filmov zo stredovekého prostredia, ale ešte ani jeden, ktorý by mal väčšiu výpovednú hodnotu ako tento snímok. I napriek chýbajúcim bojovým scénam, vo filme nuda nehrozí a perfektné spracovanie námetu vás na pozadí intríg a boja o moc vtiahne do pútavého príbehu, ktorý na mňa pôsobil naozaj veľkolepo a čo je ešte dôležitejšie, hodnoverne, na základe historických udalostí a s minimom vymyslených, dotvorených prvkov.

Seriál Hannibal (2013), ako predstaviteľ žánrovo novej inteligentnej krimi, dostal svojho brata v podobe Temného prípadu. Ale nie sú celkom rovnakí. Odlišnosti vidím hlavne v postupnom ponorení do vnútra hlavných postáv a rozoberaní, prípadne v sledovaní vývoja ich psychológie. V Hannibalovi išlo hlavne o medicínsko-filozofický prístup. Tu ide o čistú filozofiu. Rust je bezpochyby najvýraznejšia seriálová postava vôbec, jeho monológy boli úchvatné, v mnohom presne podľa môjho gusta. Zároveň mi dali veľa podnetov na premýšľanie a tak možno i na rozvoj môjho vlastného vnútra. Páčilo sa mi aj postupné skladanie deja do jednej veľkej mozaiky pomocou troch časových línii, v každom prípade ide o originálny prístup a hlavne veľmi funkčný. Pripadá mi to, ako keby scenárista pridal do deja štvrtý rozmer, ktorý celý príbeh pekne zastreší a dodá mu ešte väčší zmysel a šmrnc. Herecké výkony nebudem porovnávať, nemá to žiaden význam, pretože sú približne na rovnakej úrovni, aj keď samozrejme výraznejší bol Matthew McConaughey. Ale to zrejme súvisí aj s postavou, ktorú herec hrá. Matttovi postava Rusta padla ako uliata a určite si ju užil viac ako Harrelson postavu Martyho. V tomto prípade je to určite o charizme jednotlivých postáv, a tej Rustovej bol v scenári pridelený väčší podiel a chudák Marty sa tak musel uspokojiť iba so zvyškami. Už sa neviem dočkať ďalšej série. Seriál rozhodne odporúčam každému, kto v krimi hľadá niečo viac ako len vyriešenie prípadu.

Keď si odmyslím Hru o tróny, tak Walking Dead je jeden z mojich najobľúbenejších seriálov. Áno, je pravda, že je tu plno násilia a morbídností, takže to určite nie je pre každého diváka, ale priznám sa, morbídnosti ma tu zaujímajú najmenej. Väčšiu pozornosť si určite zaslúži samotný príbeh. Príbeh o skupinke ľudí, ktorí sa snažia prežiť v novom, krutom svete mŕtvych ma neskutočne ale neskutočne pohltil. Najviac ma upútala paradoxne druhá séria, aj keď sa väčšine zdá byť práve tá najslabšia. Práve tu, na farme Herschelových, sa totiž začínajú formovať a meniť charaktery jednotlivých postáv. Je zaujímavé sledovať psychológiu a zmeny charakteru jednotlivých ľudí v beznádejnej situácii. Jedine v takýchto prípadoch je totiž možné definovať človeka. Krásne je to ukázané na malom Carlovi a jeho duševnom prerode, kedy musel dospieť prakticky zo dňa na deň a naučiť sa pre prežitie robiť veci, ktoré by nezvládli ani mnohí dospelí. Dosť mi to v tomto smere pripomenulo The Divide, aj keď tu tá psychológia postáv nie je rozobraná tak podrobne. Možno to je tým, že dej nie je tak zhustený. Tretia séria potom získava na príbehu, dejová linka sa tu začína pekne formovať, tiež sa pridalo na brutalite. Keď bude štvorka aspoň tak dobrá ako jednotka alebo trojka budem veľmi spokojný.

Krimi veľmi neobľubujem, ale toto ma dostalo. Asi by nikto nedokázal stvárniť postavu Hannibala lepšie ako Mads Mikkelsen. Nechcem znevažovať Hopkinsovo herecké nadanie, ale v tomto prípade na Madsa určite nemá. Môžem len ďakovať tomu, že sa Mads s Hughom Dancym pri natáčaní filmu Kráľ Artuš (2004) stali priateľmi a že si potom Hugh na Madsa spomenul keď hľadali nového Hannibala. Mohlo sa zrodiť dokonalé stvárnenie tejto postavy. Keď varil bol proste neodolateľný, každý by sa nechal od neho pohostiť :) Geniálny manipulátor, majster psychoanalýzy, pohotového jednania... Celý čas mal všetko v rukách, celý čas ťahal za nitky osudu všetkých ľudí čo sa ocitli v jeho blízkosti, nech už mal s nimi akýkoľvek úmysel, dobrý či zlý. Na začiatku mi trocha vadil Hugh Dancy, ale časom som si na neho a jeho "vyšinuté" správanie zvykol a s iným hercom by som si to už nevedel predstaviť. Jedno mu treba uznať. Aj on sa dokázal do postavy vložiť, až tak, že by ma ani veľmi neprekvapilo, keby sa tak správal a mal podobné problémy aj v skutočnom živote. Seriál Hannibal má všetky predpoklady k tomu aby dal podnet na vznik nového typu kriminálky. Kriminálky, kde sa neriešia iba zločiny a nestopujú zločinci, ale kde existuje aj podstatne zaujímavejšia nadstavba, v ktorej sa odvíja príbeh účinkujúcich, ale inteligentným spôsobom, žiadne klišé. Nemyslím si však, že by to oslovilo každého. Nie každý má totiž rád inteligentný vývoj postáv v príbehu a jeho odhaľovanie na základe brilantnej psychoanalýzy ľudských duší a vzájomných dialógov. Väčšine stačí iba to staré známe krimi klišé, kde sa hľadá zločinec a jednotlivé hlavné postavy sa tak maximálne medzi sebou ženia, vydávajú, intrigujú alebo nečakane zomierajú. Ja som však v krimi hľadal niečo iné a konečne som to našiel.