8 statočných

„Nerozumel si mi. Ten príbeh nebol o psoch. Bol o mojom otcovi.“ Neviem, či to bolo spôsobené mojou averziou voči umelému prejavu Paula Walkera, alebo tým, že som od zápletky „mladý, zásadový hrdina v snežnom pekle bojuje o život so svojimi psíkmi“ čakal skôr niečo ako bolo kedysi toto či toto. Nakoniec som ale bol relatívne príjemne zaskočený „vážnym“ scenárom. Nie je to tupá hraná disneyovka, skôr príjemné (hoci troška dlhé) remeslo, ktoré ÚDAJNE vzniklo podľa skutočných udalostí (pravda je však VRAJ taká, že podobné udalosti sa v 50. rokoch 20. storočia síce naozaj stali, ale prežilo podstatne menej psov). Frank Marshall, skúsený spielbergovský producent, nakrútil už i horšie (KONGO) a nudnejšie (tiež ľadové PREŽIŤ) veci. Ale i lepšie (ARACHNOFÓBIA). (21.09.2009)

Roztomilá oddychovka plná pekných záberov na zamrznuté pustiny, ľadové polia a predovšetkým skupinu naozaj odolných psov bojujúcich za svoje prežitie v opustenej krajine. Celý film má veľmi dojemný nádych a nenechá diváka chladným. Srdce každého psíčkara muselo určite pri tomto príbehu z Disneyho dielne zaplesať radosťou a dojatím. Hoci natočené podľa skutočnej udalosti, je jasné, že niečo z toho muselo byť prikreslené a vymyslené alebo takéto stanovisko rozvinulo. Nič to však nemení na tom, že to je veľmi príjemná a podarená rodinná porcia. (04.01.2015)

Nie je to zlý film, ale podráža ho jeho vlastná nelogickosť a niekoľko momentov, pri ktorých sa budete sami seba pýtať prečo to preboha robia takto a nie inak. Samozrejme psy sú krásni, príroda tiež, ale nie je dobré znamenie keď zvierací herci prekonajú tých ľudských. Nuda to ale určite nie je a keby niekto náhodou aj zaspával, tuleň ho zaručene prebudí. :-) (04.01.2013)

Ak pri preklikávaní televíznych kanálov naďabím na Ôsmich statočných vždy si kúsok pozriem. Samozrejme, že len tie časti, kde sa oko diváka stretne s huskyami. Či boli použité triky, tréneri alebo počítače je vcelku jedno. Výsledok je totiž omračujúci a je schopný vyvolať veľmi pozitívne, emočne bezprostredné prijatie celej solidárnej a navzájom si pomáhajúcej svorky. Ukazujúcej ľuďom cestu vzájomnej spolupráce pri záchrane samých seba. (06.12.2014)

Och ten dojemný konec. Co víc si přát? No, třeba: míň happy endů. Ale budiž, když je to podle pravdivé události. Ale teda co nesnáším, jsou takový ty přikrášlený pravdy. Třeba to, jak se mezi sebou ti Azoři chovali. Oni se totiž mezi sebou chovali tak, aby to bylo pochopitelné pro člověka (a bylo poznat, že to bylo všechno nacvičený se svejma páníčkama - Azore, teď pac na druhýho Azora, Azore, dělej mrtvýho, Azore, olizuj mu hlavu a tak...), prostě kdo kdy viděl psy domlouvat se štěkáním na způsob lovu. Nebo nošení úlovku vůdci smečky. Nebo to projevování jakoby lidskejch citů (lítost, smutek, poslouchání svého vůdce na slovo). To už jsem jenom čekal, kdy ti Azoři začnou tomu mrtvýmu Azorovi dávat elektrošoky... No prostě klasická Disney produkce. Příště bych těm Azorům rači poradil, ať rač jedou na Azory. Ale teda nemůžu říct, že bych se nějak extrémně nudil. Psy mám rád a jsou to takoví ňufáci, že by si je člověk nejrač hned vzal dom a to mi z toho filma udělalo pěknej film... (30.03.2007)