Skryté ostří

Druhý diel samurajskej triógie Yojiho Yamadi sa nesie v rovnakom duchu ako prvá časť Twilight samurai. Jadro príbehu je viac menej totožné, ale predsa len sa v postavách a ich konaní tieto dva filmy rozdchádzajú. Na Yamadových filmoch je vidno úplne iný prístup ako by sa v samurajskom žánri očakával. Celý film je komornejší, postavy sú podané citlivejšie a každý obraz vypovedá o nevyslovených emóciach, ktoré lomcujú hrdinami tohto príbehu, či už sa jedná o lásku, alebo nenávisť. Keď Togukawovská vláda končila a angličania a holanďania začali meniť tradície celej Japonskej kultúry, tesne pred pádom Shogunátu, kedy sa so Samurajov stalo povolanie upadajúce pod nátlakom technických vymožeností západnej kultúry, bolo veľmi ťažké pre jednotlivca vzdorovať systému a pritom si zachovať tradície zakorenené hlboko v jeho podvedomí. Yamada ukazuje citlivý príbeh ktorý ohuruje svojou jednoduchosťou a vďaka ktorému máme možnosť nahliadnuť do japonskej histórie a do života samurajov tak ako ho nepoznáme. A ako ho máloktoré filmy ukazujú. (14.09.2012)

Předem nutno upozornit ty, kteří si pod spojením samurajský film představí akční řež, že tady je jediný šermířský souboj a trvá jen čtyři minuty. Tohle je tradiční drama o cti a morálce. Navíc z doby, která se dá označit jako soumrak doby samurajů. Jde zhruba o totéž období, o kterém byl americký hit Poslední samuraj. Jen to není stavěné na efekt, spíše to jde do hloubky (90%). (31.12.2009)

Je to dosť dobrá historická dráma. Má celkom dobrý príbeh o samurajovi z nižšej triedy, ktorý zostal jediným mužom v rodine, čo ale dokáže zniesť, keďže im vypomáha aj mladá žena, do ktorej je dlhodobo zamilovaný, lenže ona sa vydá za muža ž vyššej vrstvy a odíde. A tak si postupne uvedomuje určité nespravodlivosti, ktoré musia ľudia znášať kvôli slepej dôvere ku svojim pánom, preto koná hlavne podľa svojho uváženia a navyše práve dochádza aj k výrazným spoločenským zmenám a priblíženiu sa západu. Spracovanie je na tom dobre, síce tu dlhší čas chýba nejaká výraznejšia zápletka, pripadne som nevedel, čomu sa chce film v prvom rade venovať, všetko pôsobí ešte len tak povrchnejšie, ale aj tak si ma to získalo. Opäť poteší výborný hlavný hrdina, ktorý tu nepredstavuje len úplne poslušného samuraja, ktorý slepo poslúcha príkazy a naplno sa riadi všetkými bežnými pravidlami, ale o skutočného človeka, ktorý je síce stále plnohodnotným samurajom, ale nemá problém odporovať, robiť to, čo uzná za vhodné a hlavne ku koncu ma veľmi milo prekvapil. A tak sa to väčšinu času nesie v takom pomalšom tempe, čo mi ale vôbec nevadí, to k tomuto žánru patrí. Dlhší čas to pôsobí tak príjemne civilne, sleduje sa život bežných ľudí nižšej vrstvy v tej dobe, chválim výborne podanú líniu s láskou hlavnej postavy, čo aspoň čiastočne sprevádza prakticky celý film a v druhej polovici už pribudne pár nových prvkov, ktoré to osviežia a film to ešte vylepší. Jedine ma trochu prekvapilo, že tá modernizácia tu nemá takmer žiadny priestor, ale to mi vôbec neprekáža, keďže všetko ostatné je zaujímavejšie a skôr to plní len takú humornú funkciu, konanie samurajov počas tréningov je celkom vtipné. A tak celkovo som rozhodne spokojný, dosť ma to bavilo. Čo sa týka akcie, tak jej je úplné minimum, prakticky len jeden plnohodnotný súboj a nejaký ten tréning, ale aspoň toto je dobre zvládnuté a hlavne ma zaujali tie nové spôsoby úderov katanou. Ale nedostatok akcie tu nie je problém, film si vystačí aj bez nej. Herecké obsadenie je na tom dobre, sympatický hlavný hrdina, veľmi príjemná postava jeho lásky a ani tých pár vedľajších postáv ma vôbec nesklamalo. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, toto je tradične ten kľudnejší, civilnejší štýl, aký režisér použil aj vo svojom predchádzajúcom filme Twilight samuraj a to mi sedí. Takže určite sa nejedná o nejaký vrchol samurajského žánru, viacero jeho predstaviteľov a aj režisérov predchádzajúci film sa mi páčia viac, ale aj tak som dosť spokojný, bavil som sa výrazne nadpriemerne. 74% (28.09.2013)

Samurajské melodrama, které sice opakuje některé části z režisérova předchozího filmu (Twillight Samurai), ale také se mnohem lépe snaží ukázat dobu, kde se odehrává, tj. polovinu 19. století. Jde o období končícího šógunátu (Tokugawa), kdy se také Japonsko otevíralo okolnímu světu a novým věcem a myšlenkám (ve filmu symbolizované děly a střelnými zbraněmi) v konfrontaci s tradicemi samurajů. Bohužel se mi zdá, že se film neubránil jisté idealizaci té doby a spíše než pronikavou studiíí je jen nostalgickým snem... (01.01.2008)

Spoločným menovateľom celej samurajskej trilógie, nakrútenej medzi rokmi 2002-2006, pod taktovkou Jódžiho Jamadu, je v prvom rade predovšetkým to, že sa celý, scenáristický tím, vrátane i samotného režiséra, inšpirovali podľa knižných predlôh, v tomto prípade zrovna podľa poviedky, a to konkrétne od japonského autora Šúheia Fudžisawu so zameraním sa na「samurajskú tematiku」, pričom práve tento prostredný diel, à la Skrytá čepeľ, sa mi javila byť, ako vôbec tou najzaujímavejšou, čo mi napokon táto nadštandardná trilógia ponúkla, čo zároveň snáď i priamo deklaruje konečné (z)hodnotenie v podobe piatich hviezdičiek, ktoré predsa nakoniec udelím, keďže protagonistovi Munezôvi Katagirimu v podaní Masatošiho Nagasea, nielenže bolo dopriate asi najviac hereckého priestoru, čo sa teda týka predchádzajúceho i vari toho nastávajúceho stvárnenia, keď predtým sa zrejme veľmi zaskvel i vdovec v podaní Hirojukiho Sanadu, zatiaľ čo hneď potom sa zase predviedol aj istý slepec v podaní Takuja Kimury, pritom podotýkam, že obidvaja predstavitelia boli naprosto výbornými a zručnými vo svojich, určite nejednoduchých postavách, ale v podstate zas taký aktuálne recenzovaný『Rebel s príčinou』, vlastne ani nebol ničím a nikým zvlášť extra (z)viazaným, čiže kľudne mohol opustiť dané priestory a prostredie, ktoré mu medzitým tak strašne prirástli k srdcu, aby sa mohol plne realizovať v tom, čo je neodkladné, a vskutku bolo toho neuveriteľne požehnane, čomu všetkému, sa toto vydarené, kinematografické diel(k)o, koniec koncov venovalo, čo uvidí každý, potenciálny divák, ktorý by nemal byť o nič ochudobneným. • Opäť sa mi dostalo mimoriadne kvalitného obsadenia, s už spomínaným Nagaseom, ktorý mi miestami trochu pripomínal svojho predošlého hereckého kolegu Sanadu, s ktorým dokonca mal i niekoľko spoločných, povahových čŕt... • Skrátka, bolo mi absolútnou cťou spoznať: kvalitné, filmárske umenie. PS: Patrilo by sa ešte pre naozaj malú zaujímavosť doplniť i to, že takmer vo všetkých troch počinoch, resp. tým pádom iba v dvoch, si tiež zahral aj renomovaný, japonský herec Ken Ogata, zakaždým stelesňujúci inú postavu... (04.06.2023)