Skryté ostří

Spoločným menovateľom celej samurajskej trilógie, nakrútenej medzi rokmi 2002-2006, pod taktovkou Jódžiho Jamadu, je v prvom rade predovšetkým to, že sa celý, scenáristický tím, vrátane i samotného režiséra, inšpirovali podľa knižných predlôh, v tomto prípade zrovna podľa poviedky, a to konkrétne od japonského autora Šúheia Fudžisawu so zameraním sa na「samurajskú tematiku」, pričom práve tento prostredný diel, à la Skrytá čepeľ, sa mi javila byť, ako vôbec tou najzaujímavejšou, čo mi napokon táto nadštandardná trilógia ponúkla, čo zároveň snáď i priamo deklaruje konečné (z)hodnotenie v podobe piatich hviezdičiek, ktoré predsa nakoniec udelím, keďže protagonistovi Munezôvi Katagirimu v podaní Masatošiho Nagasea, nielenže bolo dopriate asi najviac hereckého priestoru, čo sa teda týka predchádzajúceho i vari toho nastávajúceho stvárnenia, keď predtým sa zrejme veľmi zaskvel i vdovec v podaní Hirojukiho Sanadu, zatiaľ čo hneď potom sa zase predviedol aj istý slepec v podaní Takuja Kimury, pritom podotýkam, že obidvaja predstavitelia boli naprosto výbornými a zručnými vo svojich, určite nejednoduchých postavách, ale v podstate zas taký aktuálne recenzovaný『Rebel s príčinou』, vlastne ani nebol ničím a nikým zvlášť extra (z)viazaným, čiže kľudne mohol opustiť dané priestory a prostredie, ktoré mu medzitým tak strašne prirástli k srdcu, aby sa mohol plne realizovať v tom, čo je neodkladné, a vskutku bolo toho neuveriteľne požehnane, čomu všetkému, sa toto vydarené, kinematografické diel(k)o, koniec koncov venovalo, čo uvidí každý, potenciálny divák, ktorý by nemal byť o nič ochudobneným. • Opäť sa mi dostalo mimoriadne kvalitného obsadenia, s už spomínaným Nagaseom, ktorý mi miestami trochu pripomínal svojho predošlého hereckého kolegu Sanadu, s ktorým dokonca mal i niekoľko spoločných, povahových čŕt... • Skrátka, bolo mi absolútnou cťou spoznať: kvalitné, filmárske umenie. PS: Patrilo by sa ešte pre naozaj malú zaujímavosť doplniť i to, že takmer vo všetkých troch počinoch, resp. tým pádom iba v dvoch, si tiež zahral aj renomovaný, japonský herec Ken Ogata, zakaždým stelesňujúci inú postavu... (04.06.2023)

Krásny príbeh. Nie je treba dodávať viac. Teším sa na poslednú časť trilógie Yamadových filmov o samurajoch. Aj v tomto filme sa tvorcovia zameriavajú na silné morálne japonské hodnoty, emócie a úžasné sú komicko-tragické pasáže o snahe prevziať nové západné vojenské trendy. Cit s akým sú prepojené s celým príbehom je jedinečný a neviem si predstaviť kde inde by tieto scény nevyzneli gýčovite. 85%. (21.11.2009)

Druhy diel z Yamadovej civilnej trilogie o samurajoch ktora sa venuje ich obycajnemu sukromnemu zivotu a akcie tu je absolutne minimum. Pripada mi, ze kvalita jednotlivych dielov postupne klesa. Tento diel ma sice najlepsiu zapletku behom ktorej ma rozhodnutie ziadnej postavy nestvalo a pripadalo mi logicke, ale bohuzial ma strasne nevyrazneho predstavitela hlavneho hrdinu. Sice je ta postava dobre napisana, takze si ma nakoniec ziskala, ale ten herec postrada akukolvek charizmu. Ostatni herci su obsadeni dobre. Najviac sa mi pacila dobrosrdecna Kie v podani Takako Matsu. Tempo to ma pomale. Nikam sa neponahla a venuje sa vykresleniu doby a prostredia. Postupne sa rozbehnu viacere linie, ktore sa na konci pekne uzavru vratane romantickej linie. Na tejto serii sa mi najviac paci, ze samurajovia tu nie su ani krvilacni psychopati a ani vymite mozgy, ktore posluchaju na slovo akykolvek absurdny alebo necestny rozkaz. Hlavny hrdina je clovek, ktory sa riadi samurajskymi zasadami ale pouziva aj vlastny rozum a tak sa v rozhodujucich pripadoch vzoprie nariadeniu. No a ta jedina bitka je tiez taka uveritelna. Ziadne sialene kusky s prekombinovanou choreografiou sa nekonaju. Mozno ze film nepatri k vrcholu zanru, ale rozhodne stoji za to, kedze patri k mensine filmov, ktore sa nesnazia zo samurajov robit akcnych hrdinov, ale nazera na nich ako na obycajnych ludi. 8/10. (15.01.2017)

Samurajské melodrama, které sice opakuje některé části z režisérova předchozího filmu (Twillight Samurai), ale také se mnohem lépe snaží ukázat dobu, kde se odehrává, tj. polovinu 19. století. Jde o období končícího šógunátu (Tokugawa), kdy se také Japonsko otevíralo okolnímu světu a novým věcem a myšlenkám (ve filmu symbolizované děly a střelnými zbraněmi) v konfrontaci s tradicemi samurajů. Bohužel se mi zdá, že se film neubránil jisté idealizaci té doby a spíše než pronikavou studiíí je jen nostalgickým snem... (01.01.2008)

Príbeh dost podobný Súmraku. Aj dejom aj kvalitným spracovaním. Chválim dlhé zábery (napr. pri súbojoch), ktoré nie sú prerušované strihmi. Takéto samurajské filmy sa mi páčia. Aj ked niekdy pri romantických scénach to pripomínalo telenovelu - nekonečne dlhé. Samotná dlhá stopáž filmu však nevadí. Hodnotenie: 85% (19.06.2013)