Réžia:
Pavol BarabášScenár:
Pavol BarabášKamera:
Pavol BarabášHudba:
Michal NovinskiHrajú:
Peter Ondrejovič, Pavol Barabáš, Vít Káňa, Martin Žilka, Peter Valušiak, Lucia Mišíková, Zuzana Fialová (rozprávač)Obsahy(1)
28.10. sa vrátili z Etiópie na Slovensko členovia Expedície OMO. Na gumenom nafukovacom rafte splavili 900 km druhej najnáročnejšej africkej rieky Omo. Jej náročnost nespočíva iba v perejách z červenohnedej spenenej vody obtiažnosti WW III-IV. Rieka preteká hlbokým a neschodným kaňonom plným nebezpečných hrochov, päťmetrových krokodílov a jedovatých hadov, z ktorého niet úniku. Počas celej jednomesačnej cesty sa museli spoľahnúť len a len na svoje schopnosti a na schopnosti celého šesťčlenného kolektívu bez akejkoľvek možnosti pomoci v prípade nehody alebo zásobovania z vonku. Rieka totiž preteká územím nikoho. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (41)
V slovenskom kinematografickom kontexte veľmi kvalitný dokument. Dobrodružná výprava so zaujímavými obrazmi africkej scenérie a zážitkami s domorodcami. Vadili mi len komentáre, nesadol mi hlas a spôsob komentujúcej. Avšak súhlasím s jej komentárom, že je to desivé, že jediné, čo majú domorodci s nami spoločné sú akáčky (samopal kalašnikov). ()
Pro mě velmi amatérský dokument s dost kýčovitým komentářem. Cesta byla opravdu originální, zajímavá, jenomže jí chyběl jakýkoli profesionální záběr, střih nebo režie. Vypadalo to jako sestříhané video z dovolené. Z takového materiálu/tématu/cesty se dal udělat parádní dokument. Věřím, že to bylo opravdu dobrodružství, ale kovbojka se z toho teda dělat nemusela. Ta série klišé v kometáři mi pokazila co se dalo. Jsem vděčná pouze za fakta, jinak samotné zpracování je dost podprůměrné. ()
Celkem příjemná výpravička mezi negry a negryně, jejichž civilizace se nikam nepohla. Naši slovenští borci proraftí bahnem zbarvenou řeku Omo a při té příležitosti se seznámí s několika kmeny různých mentalit. Od přátelských až po zlodějské. Docela mě překvapilo, že negřící měli pár kalašnikovů. V těchto končinách bych je nečekal. Jinak jsou samozřejmě hodně primitivní, protože jen kokot si může rozříznout držku a vložit si tam hliněný kotouč. Docela mě pobavilo, že si jeden frajer hrál ještě na většího frajera a kousla ho zmije. Já bych dobrovolně do rukou zmiji nevzal ani její mládě malé hádě. Místy na mě doléhala nuda, protože je dokument poměrně jednotvárný. Každopádně pro samotné aktéry to musel být parádní zážitek s jedinou chybičkou. Kromě krásných zážitků si domů přivezli i několik druhů malárie. Lepší 2*. ()
Toto nie je len dokument, toto je dobrodružstvo. Cesta raftom do neznáma po neznámej rieke pomedzi hrochy, krokodíly, jedovaté hady, mierumilovné a agresívne kmene. Film je zároveň mementom, pretože novší dokument, ktorý nasledoval, prezradil, že rieka OMO a kmene, ako sú tu zachytené, dnes už neexistujú. Na rieke Číňania stavajú obrovské priehrady, príroda sa mení na plantáže a kmene namiesto tradícií začínajú používať mobily. –––– Pred nami je 600 kilometrov plavby perejami po neznámej rieke. Bez možnosti dovolať sa akejkoľvek pomoci. Presne tak, ako to má v divočine byť. Presne tak, ako sme si to želali. ()
Až na konci dokumentu zaznie formulka, že sa nachádzame približne v oblasti, kde sa zrodil prvý človek na našej planéte. Tento oblúk dodáva filmu rozmer navyše, pretože sledujeme spôsob života miestnych kmeňov, ktorý sa od toho kmeňa pôvodného až tak zásadne nelíši. Až na tú zbraň, že. Znie to ako klišé, ale títo ľudia nie sú o nič menej šťastnejší ako my v civilizácii. Rozdiel je samozrejme v tom, že expedícia skutočne navštívila týchto ľudí a tak nejde vôbec o prázdnu frázu dokumentaristov. Z cesty po rieke na perejoch sa mi robilo zle aj doma v kresle, nechcem si predstaviť svoj psychický stav v rozkývanom rafte na rozbúrenej rieke plnou krokodýlov, hadov a hrochov. ()
Galéria (7)
Fotka © K2 Studio
Reklama