OMO - Cesta do praveku

Celkem příjemná výpravička mezi negry a negryně, jejichž civilizace se nikam nepohla. Naši slovenští borci proraftí bahnem zbarvenou řeku Omo a při té příležitosti se seznámí s několika kmeny různých mentalit. Od přátelských až po zlodějské. Docela mě překvapilo, že negřící měli pár kalašnikovů. V těchto končinách bych je nečekal. Jinak jsou samozřejmě hodně primitivní, protože jen kokot si může rozříznout držku a vložit si tam hliněný kotouč. Docela mě pobavilo, že si jeden frajer hrál ještě na většího frajera a kousla ho zmije. Já bych dobrovolně do rukou zmiji nevzal ani její mládě malé hádě. Místy na mě doléhala nuda, protože je dokument poměrně jednotvárný. Každopádně pro samotné aktéry to musel být parádní zážitek s jedinou chybičkou. Kromě krásných zážitků si domů přivezli i několik druhů malárie. Lepší 2*. (14.01.2014)

Až na konci dokumentu zaznie formulka, že sa nachádzame približne v oblasti, kde sa zrodil prvý človek na našej planéte. Tento oblúk dodáva filmu rozmer navyše, pretože sledujeme spôsob života miestnych kmeňov, ktorý sa od toho kmeňa pôvodného až tak zásadne nelíši. Až na tú zbraň, že. Znie to ako klišé, ale títo ľudia nie sú o nič menej šťastnejší ako my v civilizácii. Rozdiel je samozrejme v tom, že expedícia skutočne navštívila týchto ľudí a tak nejde vôbec o prázdnu frázu dokumentaristov. Z cesty po rieke na perejoch sa mi robilo zle aj doma v kresle, nechcem si predstaviť svoj psychický stav v rozkývanom rafte na rozbúrenej rieke plnou krokodýlov, hadov a hrochov. (08.03.2020)

Ďalšia drsná výprava Barabáša a spol, kedy sa až nechutne veľa vecí môže pokaziť. Ostáva nám len fandiť skupine, nech ich nezožerú krokodýly, nezabijú ich hrochy, nepoštípu hady, neumrú na dehydratáciu, na doštípanie muchami tze tze, na utopenie v neznámej divokej rieke.. no nakoniec sa pre mňa najstrašideľnejšie zdalo stretnutie s domorodcami. Proste hocikedy ich mohli pobiť a uvariť v hrnci alebo zastreliť tými kalachmi. Krásne natočené, zvládnuté, nadabované, nastrihané ako je u Barabáša zvykom. Dokument svetovej úrovne s kusom srdca a odvahy. (29.03.2021)

Ďalšia nádherná barabášovka, ďalšia dobrodružná výprava. Tentokrát dolu prúdom v samom srdci kolísky ľudstva. Plavba po rieke v okolí osád takmer nedotknutých modernou civilizáciou, kde ľudia s kalašnikovom v rukách žijú spätý s prírodou. Palo to s dokumentami vie. Ak má dostatočný materiál vie zostrihať a napísať vety, ktoré chytia za srdce. Vie vylíćiť situáciu a emócie tak, ako by ste boli súčasť všetkých tých odvážnych expedícií. A čo je najdôležitejšie, vie zaujať! Ukážky prírody, etník či samotnej raftovej akcie nedovolia divákovi odvrátiť zrak ani na minútu. Samotný komentár rozprávačky kus zážitok z projekcie ochudobnil, no samotné obrázky (hlavne prírody) tento malý hendikep bohate vykompenzovali. (22.01.2012)

Cestopisný dokument, kde mi poriadne pílil uši komentár od Zuzany Fialovej, nielen že nemusím jej hlas, prejav, ale tie reči mohli byť iné, škoda, že nenechali rozprávať aspoň tú členku tej výpravy. Na odporúčania svetovej zdravotníckej organizácie ohľadom liekov a farmaceutický priemysel mám svoj názor, no je jasné, že pre belocha a nielen neho je potrebné sa poriadne chrániť proti chorábam akými sú malária. Svojím spôsobom je to skvelo zvládnutý jednoduchý dokument s popisom udalostí počas cesty s podľa mňa dobrou kamerou. Borci ako Barabáš, Valušiak sú tu doplnení ďalšími dobrodruhmi, ktorí nám prinášajú pútáve sfilmované dobrodružstvo ako z nejakej knihy. (03.01.2014)