Les Vampires

Osobně se mi líbí pojetí téhle filmové série. Jedná se o soubor deseti filmů, kdy jejich délka je různorodá od čtvrt hodiny až po hodinu. Filmy byly promítány v letech 1915 a 1916 a je na nich poznat, že se nejedná o něco, co by zapadlo. Jako milovník komiksu mohu s klidem říct, že přesně takové filmy jako "Les Vampires" inspirovaly dobrodružné příběhy, kde se to jen hemží zloduchy, tajnými místnostmi a chodbami, úkladnými vraždami, apod. Vždyť takové odkazy je možné nalézt v literatuře často a nechybí ani v takových komiksech jako "Neobyčejná dobrodružství Adély Blanc-Sec" nebo "Tintinova dobrodružství". Jsou zde převleky, záměny, temné postavy, zápletky přitažené za vlasy a všechno to naprosto dokonale funguje. Ano, je to místy trochu groteskní a přehrávané, chybí tomu nějaké pořádné rozuzlení, ale když v pátém filmu vidíte, jak se Vampires pohybují mezi lidmi, kteří všichni byli omámeni do bezvědomí, je v tom něco silně nepříjemného. Humor a thriller se zde spojují v kombinaci, která je úžasná. Škoda, že se pro filmy vžil formát, kdy celovečerák je hodina a půl více. Takové série kratší filmů by měli také své kouzlo. Očividně ale musíme standardizovat. Škoda. (27.01.2014)

Zvedá se vítr. Něco přiletí. Co? Nebude to Havran? Ne, je to SuperMusidora a chce Vás zabít. ÁÁÁ.__ Psát nějakou příhodu, která zapříčinila můj věhlasný křik či jen proměnu hnědého vlasu na šedivý, je naprosto zbytečné. Les Vampires nebrat pokud chcete být v neustálém stresu z napětí. Pokud chcete vyzkoušet své naprosto unikátní dedukční schopnosti ze sledování Columba a čtení Agathy Christie, je Les Vampires správná volba. Ale nic mezi tím. Feuillade vytvořil upíry jako obyčejné lidi, kteří jsou oděni v černém mundůru a umějí slézt po okapu na zem. Nijak úchvatné, ale vzhledem k roku...nu, velmi dobré. Musidora hraje přesvědčivě, ale jelikož je stopáž nekonečně-podtrhuji nekonečně- dlouhá, budete mačkat sebedestrukční tlačítko STOP poměrně často. Tak se na to připravte. (22.08.2009)

Plnohodnotné vychutnanie si poklesnutej kriminálnej zábavy so všetkými záhadnými listami, odkazmi, tajnými dverami, špehovaním a únosmi hrdinov sa dá v prvých štyroch epizódach. Majú znesiteľnú dĺžku (okolo 30 - 40 minút), nestihne sa opozerať scenár, neskôr už len rôzne variovaný. Novinár, jeho smiešny zachránca Mazamette odkrývajú úskočné ťahy Vampírov, žízniacich po majetku. Banda zlosynov a zlodcér postupne síce vystrieda troch vodcov, spojivom medzi nimi ale ostáva Irma Vep, kráľovná zločinu, herecky tiež dominujúca najmä v prvých epizódach filmu/ seriálu. Postupne sa diely predlžujú, dejovo opakujú, obsahujú zbytočne dlhé zábery - len aby v tam niečo bolo. Celkove to ku koncu stráca šťavu. No na trojhviezdový dojazd to ako-tak postačí, najmä vďaka energii úvodu. (17.01.2014)

Po štyroch častiach musím konštatovať, že sa jedná o jeden z najzábavnejších a dejovo najnabitejších seriálov, aké som kedy videl. A to je asi ten vôbec prvý v histórii. Každá časť má svoj dej, ktorý je ale súčasťou celku. Zmes kriminálky, akcie, trileru a mierneho komediálneho nadhľadu vás núti si pustiť za sebou ďalšiu a ďalšiu časť. Čiže seriál má charakter tých kvalitnejších súčasných, pri ktorých ste tiež ochotný stráviť celú péenku. Uvidíme, ako sa to vyvinie a či nebude kvalita jednotlivých epizód klesať, zatiaľ je tomu presne naopak. Aj po všetkých desiatich epizódach musím skonštatovať, že Les Vampires je v mnohých ohľadoch zábavnejší, ako väčšina súčasných high-tech sýto farebných, ale monotónnych krimi seriálov. Feuillade vytvára sympatie medzi divákom a hlavnou vyšetrovacou dvojkou, z ktorej mi pomaly začal liezť mierne na nervy funesovský Mazamette, dávajúci najavo svoje dojmy pohľadmi do kamery. Seriálu dominuje Irma Verp, ktorá ako jediná dokáže prežiť útoky na Vampírov a tak sa prejavuje ako najsilnejšia z nich. Dnes už budú mnohým prekážať logické nedostatky, jednotlivé strany strácajú výhodu lacnými chybami a asi sa zamyslíte nad tým, čo robila celý čas polícia. Vyvažujú to ale atletické výkony, predovšetkým vo vertikálnej rovine a kamerové nápady typu rezopohľadov cez dva byty. Dočkáme sa mnohých prestreliek a mŕtvol, častoktát aj ženského pohlavia. Vampírov som videl na dvakrát, čomu by som pred ich vzhliadnutím nikdy neveril. Tvorcovia týmto seriálom možno nevedomky stanovili princípy diváckej závislosti na obľúbenom seriáli. (21.02.2013)

Bezpochyby veľká klasika francúzskeho nemého filmu, ktorá si zaslúži úctu hlavne za svoje priekopnícke zásluhy nielen v oblasti žánru, ale aj za rozvoj filmu ako takého. Moje hodnotenie vyjadruje vždy iba a len to, ako sa mi film momentálne páčil. Treba ho brať v tomto kontexte. Zaujímavý príbeh a prepracovanosť diela núti človeka sa ku “Les Vampires“ obratom vracať, pretože objavovať je stále dosť. Na ten prvý krát je ťažko vstrebať všetky detaily, zvraty a situácie plnohodnotne. Minutáž naznačuje, že ich je sakra veľa. Dĺžka snímku môže byť ale aj problémom. Nie je totiž jednoduché si vyčleniť zhruba 6 a pol hodiny pre film hocikedy. Zatiaľ sa mi to podarilo 2 krát. Čo sa týka ale konkrétne filmu “Les Vampires“, ten býva v niektorých kruhoch označovaný za filmový seriál. Pravda, resp. môj pocit je niekde uprostred. “Les Vampires“ ako celok tvorí samozrejme jeden veľký zamotaný príbeh z prostredia parížskeho podsvetia, je však celkom šikovne rozdelený na 10 “samostatných“ kapitol, z ktorých každá je ukončená nejakým čiastočným vyvrcholením danej časti príbehu. Tým pádom je možnosť výberu, či film pozerať v kuse (na to je ale potrebný deň voľna) alebo každý deň jednu kapitolu. Ako kto zvládze. Vyskúšal som si obe varianty. Záverom komentáru aby nedošlo k omylu a zbytočnému sklamaniu by som chcel zdôrazniť jednu základnú informáciu - Louis Feuillade svojich Vampírov nepojal ako nemŕtvych, ktorí cicajú ľudskú krv parížskej smotánke, ale ako gang kriminálnikov, ktorí sa pod týmto označením snažia spoločnosť „vysať“ (t.j. pripraviť ju o čo najviac cenností, vplyvu, ...) a zaujať tak postupne dominantné a neohrozené postavenie ako mafia operujúca vo vlastnej bunke štátneho zriadenia. FINE. (13.11.2007)