Réžia:
Jozef MedveďKamera:
Tibor BiathHudba:
Miroslav BrožHrajú:
Slávo Záhradník, Josef Kemr, Jozef Budský, František Papp, Frída Bachletová, Emil Horváth st., Ľudovít Króner, Milan Mach, Božena Slabejová, Vojtech Kovarík (viac)Obsahy(1)
Povídkový slovenský film obhajuje združstevňování vesnice jako chvályhodný, ba lidumilný počin. Přiznává, že společné hospodaření mohou zpočátku provázet těžkosti, ale jeho přednosti posléze všichni uznají - takové je poselství. Jednotlivé příběhy jsou vcelku prostoduché a naivně agitační. Tak spatříme rozbroje mezi otcem a synem, kteří mají rozdílné představy o práci v družstvu, poznáme sedláka, jenž se pokouší svůj výstavní pár koní uchránit před společným ustájením, nechybí ani varování před zhoubnou vábničkou soukromého majetku, který dokáže zaslepit soudnost. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (5)
Tri poviedky zo slovenskej dediny päťdesiatych rokov dotýkajúce sa kolektivizácie. Názov poviedok je "Návrat", "Fako" a "Morena". Mne sa najviac páčila poviedka druhá, v ktorej nechýbal humor a bola o koňovi, ktorý mal srdcovú vadu, až vadu. ()
Poviedky, ktorým chýba akési dotiahnutie a hlavne pôsobia veľmi naivne a prvoplánovo. Prvá poviedka zaujme postavami a priam neuveriteľne hlúpo sa snaží dojať diváka v úplnom závere, že otec sa nakoniec podvolí tomu čo mu syn hlása medzi jeho rovesníkmi. V druhej poviedke vystupuje Kemr, ináč komik, no v komicko-tragickej role, v ktorej mu facku dá "rozumný" kôň Fako. Jeho herecký prejav je absolútne slabý, až na smiech. Tretia poviedka vypovedá o združstevňovaní majetku i o tom ako sa dá ľahko okabátiť stará mať, ktorá uverí, že ich pole už nejestvuje, no zato majú polí omnoho viac. Hahá, aká prostoduchosť! Ako aj celý film. ()
Poviedkový film poznačený dobou, v ktorej vznikol, plný agitácie a jednoduchosti dedinského života. Prvá poviedka - Návrat, je asi zo všetkých najslabšia, hoci sa sa skladá zo zaujímavého úvodu. Druhá - Fako, je plne v "réžii" jedného komika - Kemra, a hoci sa čiastočne dotýka kolektivizácie, viacmenej výtrča z ostatných dvoch poviedok. Tretia poviedka - Morena, je pre mna osobne asi najviac podarená; nechýba v nej cit pre detail, ani humor. ()
Tři povídky. Vynikající ta třetí. Skvěle natočená, zahraná. Synáček vytvoří v matce iluzi, že dobře hospodaří na zděděném hospodářství, že rozšiřuje polnosti i stáda, nakupuje stroje, dokonce i traktor a přitom vše převede na JZD. Maminka je z toho dojata k slzám. Synáček se rozhodne jí nekazit radost. ()
Tri poviedky, v ktorých hrajú rovnaké postavy, zo slovenskej dediny z čias kolektivizácie. Sú značne nevyrovnané, niekedy som mal pocit, že celý projekt je ušitý horúcou ihlou. Azda len posledná poviedka spĺňa predpoklady, aj to vďaka jemnému láskavému humoru. Tretí komentár. ()
Zaujímavosti (4)
- Daniel Šeďo vyriekol nad scenárom ortieľ, že je diletantský: „Scenár ukazuje cestu kolektivizácie cez zakladanie menšinového družstva. To v súčasnom období nie je typické. Podľa uznesenia ÚV KSČ sa môžu zakladať buď väčšinové, alebo celoobecné družstvá. Ťažko si možno teda predstaviť pristúpiť dnes k rozorávaniu medzí bez získania takých roľníkov, ako je Višňovský a jeho spoločníci. Tiež proces získavania stredných roľníkov je v scenári málo presvedčivý.“ (Biopler)
- Filmovalo se i v obci Blatnice. [Zdroj: Filmovamista.cz] (M.B)
- Dušanovi Lenárovi sa nepáčilo vykreslenie statusu strany v scenári: „Z histórie našej strany vieme, že ona od svojho zrodu stála vždy na čele robotníckej triedy a pracujúcich más v boji proti kapitalistickému vykorisťovaniu a fašizmu. Rovnako dnes naša strana stojí na čele pracujúcich más a dôkladnou znalosťou problémov za aktívnej účasti a podpory všetkých pracujúcich naša strana rieši všetky zložité problémy pri dovŕšení socialistickej výstavby v našej vlasti. V scenári sa vôbec neukazuje, ba postráda sa, v celej šírke, práca straníckej organizácie.“ (Biopler)
Reklama