Reklama

Reklama

Proslulé drama o dobývání Divokého západu a zhroucení přistěhovaleckého snu. Rok 1870. Skupina prominentních studentů absolvuje na Harvardu práva a zdá se, že jim svět leží u nohou… O 20 let později se někteří z nich vydávají z pohodlí města na divoký středozápad Johnson County, kam je žene touha po dobrodružství i úsilí vydobýt si vážené místo v ustavující civilizaci. Střetnutí s realitou však není takové, jak si představovali. Brzy jsou zavlečeni do krutého konfliktu se starousedlíky a evropskými imigranty, což znepokojivě směřuje k hrozbě masové čistky. Během sváru se odehrává bouřlivý milostný trojúhelník mezi maršálem Jamesem Averillem (Kris Kristofferson), bordelmamá Ellou Watsonovou (Isabelle Huppertová) a vymahačem rančerů Nathanem D. Championem (Christopher Walken)... Jeden z největších finančních propadáků dějin soudobé kinematografie natočil Michael Cimino (Thunderbolt a Lightfoot, Lovec jelenů), který epickou freskou 19. století pošramotil svou hvězdnou reputaci a stal se pro Hollywood enfant terrible, podobně jako kdysi jiný megaloman, Erich von Stroheim. Cimino westernovou parafrází na Coppolovu neméně epickou Apokalypsu téměř přivedl ke krachu studio United Artists, když čtyřikrát překročil rozpočet. Natáčení započaté roku 1979 provázely s ohledem na Ciminovo puntičkářství ustavičné přetáčky, překračování denních plánů či opětovné bourání a stavění kolosálních staveb, což se odrazilo na více jak 200 hodinách pořízeného filmového materiálu. Původní sestříhaná pracovní verze představená producentům činila 325 minut, načež byl Cimino nucen snímek sestříhat na 219 minut. Nicméně po prvotních nevalných výsledcích po premiéře roku 1980 Cimino své opus magnum nakonec pro kinodistribuci sestříhal na necelých 150 minut. A tuto verzi Česká televize uvádí, ačkoli v průběhu dalších let vznikly ještě dvě varianty: „radikální“ (219 minut) a restaurovaná režisérská (216 minut). Na počátku 80. let zavrhované drama se postupem času – i díky opětovným znovuuvedením – dočkalo přehodnocení, když začalo být chápáno jako jedno z posledních vrcholných děl dědictví tzv. nového Hollywoodu, které charakterizovalo umění tvůrců Stevena Spielberga, Francise F. Coppoly, Dennise Hoppera, Mikea Nicholse, Roberta Altmana, Martina Scorseseho a dalších. Této nové generaci filmařů bylo od 2. poloviny 60. let umožněno více experimentovat v rámci klasického hollywoodského vyprávění, což se odrazilo na hravé práci s žánry i pokrokovém technickém zpracování. Nebeská brána není výjimkou. Ačkoli rozeznáváme rysy westernového žánru, Nebeskou bránu lze označit také za historický či válečný velkofilm, stejně jako umělecky ztvárněné melodrama. Pedantství Michaela Cimina ve spolupráci s osobitým kameramanem Vilmosem Zsigmondem (McCabe a paní Millerová, Vidiny, Blízká setkání třetího druhu) dovolilo dech beroucím způsobem vykreslit tragický námět začarovaného kruhu, který symbolicky přejímají pohyby kamery, uspořádání aktérů, ale též svícení s výtvarnou kompozicí scény. (Česká televize)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (113)

Astaroth12 

všetky recenzie používateľa

Ja som mal tento film dlho v hľadáčiku, lebo som vedel, že tento film je zahalený viacerými legendami ako, že kvoli nemu zbankrotovalo štúdio United Artists a , že režisérovi tohto filmu zničil kariéru. V prvom prípade štúdio sa už v zlých finančných problémoch mohlo topiť dlhšie a tento film len urýchlil jeho predanie spoločnosti Metro-Goldwyn-Mayer. United Artists boli na scéne dlho a mali celkom ine fungovanie, ako ich konkurencia, preto sa môže aj predpokladať, že tie finančne problemy trvali oveľa dlhšie a ten zámer už mohol byť na spadnutie aj pre týmto filmom. Preto všetko sú to len dohady a zhody okolnosti a to isté si myslím aj o kariére režiséra, ktorý už po tomto filme nedostal žiadnu ponuku, ktorá by ho mohla zase preslavit tak, ako to bolo s Lovcom Jeleňov. Niekto taký film nespraví za celý život a niekomu sa to podarí iba raz, ako to bolo aj u  Michaela Cimino a tak by som bol aj tu opatrný  vyjadreniam, že tento film mu zlomil filmový väz. Potom ďalším článkom je udelenie Zlatá malina, ktoré ja osobne neuznávam, lebo veľa filmov nemá byť ani v nominácii, nie ešte to cele aj vyhrať. Toto ocenenie je spolitizované a tento film je tu len kvoli príbehu a , že to aj režisér vyhral bolo len upozornenie, že si dovolil už priveľa. Je pravda, že film , kde na povel vlády Spojených štátov dajú povraždiť európskych imigrantov som ešte nevidel. Westernov som videl veľa, ale žiadny nejde touto nezvyčajnou cestou, kde proti tak silnému súperovi nemá nikto šancu. A práve ten príbeh nasral kritikov aj  bežných ludi, lebo toto si nedovolil pred nim nikto a po nom asi tiež nie. A tak kina boli prázdne a všade bolo cítiť, že film je celkový prepadák aj keď to tak dopadnúť nemuselo, no bohužiaľ. Na začiatku vidíme veselých absolventov Harvardu, ktorý ešte ani netušia čo ich čaká. Potom sa príbeh presunie o dvadsať rokov a všetko je ináč, s chalanov z ktorých vyžarovala radosť sa stali zatrpknutý a smutný pani, ktorý už dá sa povedat len prežívajú život bez emócii. Film je megalománsky, vypráva je úžasná a vidieť, že režisér chcel upútať veľkou pompéznosťou, ale ako to vo väčšine prípadov býva, ani veľkoleposť nie je vždy záruka diváckej náklonnosti a toto je ten príklad. Je tu neskutočne veľa postav, hlavné postavy sú nezaujímavé a ich milostný trojuholník nikoho nezaujíma, lebo je bez citu a sympatii. A vedľajších je toľko, že u nikoho nie je ani trocha rozvinutý charakter a tak je jedno, čo s nimi bude. Keby režisér vychádzal zo skutočnosti, malo by to rozhodne väčší efekt, ako takto, keď išiel proti muru. Príbeh je chaoticky a tak aj nezaujímavý a to je škoda, lebo nemam moc prebádanú históriu Ameriky, ale hned mi bolo jasne, že takto to byť nemohlo. Že je zdĺhavejší a niekedy až komornejší mi nevadí, finálna bitka bola slušná, ale ako celok to bolo dosť roztržité. Na začiatku som si myslel, že to bude niečo na štýl The Big Trail, ale tento film ide svojou cestou a to doslova. Bol som rozhodnutý dať silne 3*, ale ako sa po bojovom poli rozozneli Slovenské mamičky pekných synov máte, musel som 1* pridať. To ma celkom rozobralo, nečakal som, že takúto klasickú ľudovú pieseň budem počuť v Americkom filme. () (menej) (viac)

tron 

všetky recenzie používateľa

„Keď sa to tak vezme, človek môže v zásade všetko.“ Dole klobúk, byť po 43 rokoch synonymom pre totálny prepadák, to je fakt výkon. Nebeská brána bola vskutku ambiciózna. Oscarový režisér Lovca jeleňov, na 8O. roky nabúchaný 44-miliónový rozpočet, áčkarský kasting (Mickeyho Rourkea nájdete, Willema Dafoea nie), veľkolepá výprava plná stoviek štatistov a s tomu odpovedajúcim počtom koní a vozov. O to viac bolel náraz snímky v kinách. Tržba bola neskutočne slabá, režisér následne už nič geniálne nenatočil a neúspech inkriminovaného titulu temer zruinoval štúdio United Artists. Nebeská brána sa spolu s Káčerom Howardom, costnerovkami Vodný svet a Posol budúcnosti, Lynchovou Dunou alebo s Ishtarom, stala zhmotnením slovného spojenia „finančný prepadák“. Keď uvážime, ako dopadli tiež tohoročné filmy Impérium vracia úder (celosvetovka 247 vs. rozpočet 33) alebo Bohovia sa museli zblázniť (tržba 60 vs. rozpočet 5), tak producenti skutočne museli plakať tri týždne v kuse. V excelentnej publikácii Filmy 80. let je tento film dokonca spomínaný až cca 13x! Kris Kristofferson v tom čase zažíval dobré obdobie: konečne sa úspešne vylízal z drog a alkoholu a bol čistý muž, ktorý cítil, že Nebeská brána bude neskutočný úspech. 27-ročná Francúzka Isabelle Huppert mala obrovské očakávania, keďže šlo o jej americký debut. Opak sa však stal pravdou. Tržba sem, tržba tam... aká je Nebeská brána ako film? Je dôležité, akú verziu vidíte. Existuje „len“ dva a pol hodinová, ale tiež 219-minútová a podľa všetkého by dokonca mala jestvovať päť a polhodinová (!!!). Ja som videl 219-minútovú. Výprava je parádna. I po desaťročia z nej dýcha presvedčivosť, naliehavosť, fyzičnosť. Vyzerá to temer ako dokument z dôb osídľovania Ameriky. Vidno to na titulnom mestečku, ktoré je na hony vzdialené lacnej televíznej výprave s jednou ulicou, na ktorej sídli saloon, nevestinec, kancelária šerifa a samozrejme holičstvo. Vidíme vznik základu amerických miest, monumentálnych stavieb, hektických ulíc plných reálneho života. Práve za výpravu si ostatne snímka vybojovala svoju jedinú nomináciu na Oscara. Cimino si dal záležať na detailoch, aby vytvoril pocit skutočne existujúceho, dávneho sveta, ktorý sa už nikdy nevráti, pretože sme sa zmenili my, i Amerika. Jeho posadnutosť drobnosťami pekne vidno napr. na tom, ako sa v krčme rozprávajú dvaja chlapi a za jedným z nich je okno, za ktorým vonku na ulici niekto žongluje. Prkotina, ale je na nej krásne vidieť, ako režisérovi záležalo dá sa povedať na „všetkom“. Faktom žiaľ je, že scenár je nevýrazný, na podobné „gigantické“ eposy typu Apokalypsa alebo Vtedy v Amerike nemá, hoc by zjavne strašne chcel mať. Tiež je otázne, či mala monštruózna stopáž zmysel, alebo je tu len pre excentrickosť režiséra, ktorému tým pádom bolo umožnené umiestniť sem veci, ktoré sú  zbytočné (univerzita, kolieskové korčule). Napriek brutálnej minutáži som mal problém pochopiť, aký vzťah medzi sebou majú Kristofferson a Walken a koho vlastne Kristofferson hrá resp. prečo mu ako mužovi „na úrovni“ záleží na chudobných do takej miery, že je kvôli tomu schopný obetovať „všetko“. Keď už režisér venoval taký veľký priestor úvodnej škole, pokojne do nej mohol umiestniť scénu, v ktorej by ukázal, že už ako mladému mu záležalo na morálke, princípoch. Nič také tam však nie je. I preto pochybujem o tom, že taká dĺžka mala zmysel. Newyorský rodák Cimino bol sem-tam čudák, rád sa hral na niečo, čo možno nebol, viď. jeho posadnutosť zavádzaním ohľadom dátumu svojho narodenia. Rovnako divné, tajuplné a nepredvídateľné bolo samotné natáčanie. Štúdio mu pôvodne odkleplo rozpočet „iba“ 8,5 milióna. Asi aj tí z vás, ktorí mali na základnej z matematiky štvorku, vedia ľahko vyrátať, do akej monštruóznej miery sa „zbláznil“, že sa mu to vyšplhalo na 44. Búral kulisy, staval ešte veľkolepejšie, drasticky sa prestrihávalo, nemal problém bezvýznamné scény natáčať desiatky krát (bič), menili sa dátumy premiéry a s koňmi zachádzal tak brutálne, že niekoľko kusov uhynulo; robil som s koňmi niekoľko rokov takýto človek, to je proste chudák a nie umelecký génius, za akého sa zrejme považoval, môže sa hanbiť. Sám poriadne nevedel, čo chce, takže keď poslal do kín dlhú verziu a keď na ňu nikto nechodil, prosil štúdio na kolenách, aby ju stiahlo z kín. Keď sa tak stalo, prestrihal film do „prijateľnejšej“ (=komerčnejšej) podoby. No vykastrovaná, skrátená verzia zarobila rovnako mizerný peniaz. Zlé jazyky hovoria, že polovica rozpočtu v skutočnosti padla na drogy, ale keď uvidíte všetky tie mestečká, domy, pastviny, vlaky, zruby, školy a šialené finále, začnete o tom pochybovať. Vďaka nadštandardnej stopáži sa nikam neponáhľame. Môžeme si vychutnať dobovú atmosféru so všetkým, čo k tomu patrí (návod na chytanie vlkov za jazyk). Osídľovanie Ameriky sa nesie v ťažkom, hektickom duchu so všetkým blatom, chudobou, krásnou prírodou a dych vyrážajúcou ľahostajnosťou voči ľudskému životu, aká k tomu vtedy patrila ako lano k obesencovi. Každý z prisťahovalcov hovorí svojou vlastnou rečou, takže nikto nikomu nerozumie a výsledkom je úžasne chaotická Sodoma Gomora (Slovenské mamičky!). Lež, nevýraznosť scenára pácha nemalé škody. Film dostane „plnú“ zápletku až ku koncu, kedy sa vyhrotí konflikt medzi dobytkármi a prisťahovalcami. Dovtedy je o všetkom... a ničom. Zarazilo ma, ako málo je o vzťahu Jamesa (Kristofferson) a Williama (John Hurt napokon ako jediný pôsobí dojmom, že bol nonstop pod vplyvom). Pritom na začiatku sme jasne vedení k tomu, že príbeh bude o nich. Ďalšie nepochopiteľne dramaturgické rozhodnutie zo strany Cimina. Hurtova postava je tu taká zbytočná, až to berie dych; ak by sa vystrihla, vôbec nič by sa nestalo. Ktovieaký dojem po sebe nezanecháva ani Walken, ktorý sa o rok neskôr stal jedným z podozrivých z vraždy v mrazivom prípade záhadného utopenia herečky Natalie Woodovej. Kristofferson sa snaží, ale oveľa báječnejší bol v Bladeovi ako Snipesov mentor. V Nebeskej bráne mu chýba charizma, akou sa mohol pochváliť De Niro v Lovcovi jeleňov. Nebeská brána nie je otrasný film. To ozaj nie. Ale určite ju nepovažujem ani za nedocenené majstrovské dielo. () (menej) (viac)

Reklama

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Slavny film Heaven´s Gate od Michaela Cimina /Lovci jelenu/, ktory sa stal totalnym prepadakom a prakticky pochoval jeho rezisersku karieru. Dlzka 219 minut ako reziserska verzia je sialena, a divaka dokonale unudi. Dalej su tu take zbytocnosti ako 100 -ky nepotrebnych komparzistov, problemy boli uz od prvych dni tocenia. Dve stranky z vyse 110 stranoveho scenara mali byt natocene za 1 den, v reali sa tocilo 5 az 8 stranok zo scenara za den. Potom vznikol casovy sklz. Rozpocet narastol z povodnych 10 milionov dolarov na obludnych 44 milionov /cim chcel Cimino asi konkurovat legendarnej Kleopatre, neviem/ a na vysledku sa to pekne podpisalo - v kinach film doslova zhorel a utrzil smiesne sumy. Dalej. Su tu sice sceny ako rozlahla nadherna slnkom preziarena krajina a nadherne scenerie, ale dej sa akosi vytratil, respektive ho tu vobec niet. Herci ako Kris Kristofferson /Peckinpahov Convoy, Bring me the Head of Alfredo Garcia/, Brad Dourif /One Flew Over the Cuckoo´s Nest - neskor znamy Grima z Lord of the Rings/ popripade Joseph Cotten /Obcan Kane, vynikajuci europsky noir 3rd Man/ nehraju dohromady nic, ich postavy su len jednorozmerne a ploche. A film tymto vsetkym divaka dokonale unudi. Uz chapem, preco Cimino vyhasol a preco je dnes tam, kde je. 15 % ()

DaViD´82 

všetky recenzie používateľa

... aneb kterak ego, ambice, mladá Batulková v hlavní ženské roli a slovenská lidovka položily United Artists. Zalidněnost je zřejmě jediný dojem, který ve mě přetrvá. Již jen během úvodních třiceti minut se tu promenáduje tolik (zhola zbytečných) komparsistů, že by se to přejedlo snad i Bondarčukovi. Až jsem se bál, že se i v intimních postelových scénách bude povalovat pár set herců. Každopádně výsledek neposílá do kopru ani tak Cimonovo okázalé velikášství jako prostý fakt, že ukryl zdařilý žánrově podvratný stominutový film do balastem vyplněné bezmála čtyřhodinové stopáže a pro veškerý komparz zapomněl rozvést trio hlavních postav. ()

Davson 

všetky recenzie používateľa

Neuvěřitelná monumentální freska, která byla předem odsouzena k neúspěchu. Cimino zbavuje slavný Divoký Západ všech romantických mýtů a zobrazuje jej jako místo, kde spravedlnost není pro všechny, ale jen pro vyvolené bohaté elity s dobrým rodokmen. Místo, kde právo na sebe bere podobu najatých zabijáků, kde americký sen přistěhovalců je nemilosrdně pohřben v blátě a rozstřílen kulkami z pušek. Antiwestern, který nemohl být víc anti. John Ford by nevěřícně zíral, co se stalo s jeho milovaným žánrem. Ale nebyl by sám, v roce 1980 nevěřícně zírali snad úplně všichni. Ne, tento smutný, nihilistický obraz Ameriky prostě nemohl slavit úspěch. Nemohlo ho zachránit ani to, jak moc úchvatný je. Cimino byl perfekcionista, šílenec, který prostě musel stvořit dech beroucí scény, vybrousit je do dokonalosti. Nevím, zda Nebeskou bránu viděl David Lean, ale pokud ano, tak všechnu tu velkolepost, srovnatelnou s jeho nejslavnějšími filmy, musel ocenit. Pro Cimina neexistuje slovo kompromis, nic takového není možné, je to cítit z každého záběru. Už jen ten fakt, že ve filmu slyšíme, jak imigranti mluví různými jazyky. Slyšíme němčinu, polštinu, ruštinu, češtinu a další jazyky, které jsem s jistotou nedefinoval. Klidně to mohli být příslušníci jednoho národa, klidně mohli všichni mluvit anglicky, ale to by Cimino asi nedopustil. Postavte celé město, oblečte davy komparzistů do dobových kostýmů, naučte je bruslit, tančit valčík, je mi jedno, kolik to stojí. Musí to být dokonalé. Užil jsem si každou sekundu tohoto filmového monumentu. Ano, dá se tomu vyčíst mnohé - prostý příběh, nelogičnosti, nepřesvědčivě popsaný milostný trojúhelník... Dalo by se o tom debatovat celé hodiny až do vyčerpání, ale já tyhle výtky nepovažuji za důležité. Tohle je čistý, totální film, jehož sledování je samo o sobě zážitkem. Chtěl bych vidět onu úplně původní 5,5hodinovou verzi. Na co největším plátně. ()

Galéria (92)

Zaujímavosti (35)

  • Počas postprodukcie si Cimino najal ozbrojenú ochranku, ktorá strážila strižňu. Režisér mal totiž strach, že vedenie United Artists preruší jeho prácu. (sudruh sustruh)
  • Když se Ciminovi nelíbila kulisa ulice (dle něho nebyla dostatečně široká), navrhovali členové štábu, že by stačilo strhnout budovy na jedné straně a postavit je o kousek dál. Cimino však trval na kompletním zbourání a znovupostavení, což stálo 1,2 milionů amerických dolarů. (Duoscop)
  • Rozpočet filmu se zvýšil cca o 500 % a skončil zhruba na 44 milionech. Tímto činem byla společnost United Artists dovedena na pokraj bankrotu. (Pavlínka9)

Súvisiace novinky

Zemřel Michael Cimino, režisér Lovce jelenů

Zemřel Michael Cimino, režisér Lovce jelenů

03.07.2016

V 77 letech nás v sobotu opustil Michael Cimino, jeden z nejnadějnějších režisérů 70. let. Cimino pomáhal v roce 1973 napsat druhý film s drsným Harrym (Magnum Force) a Clintu Eastwoodovi se zalíbil… (viac)

Sam Mendes na Divokém západě

Sam Mendes na Divokém západě

10.12.2009

U tohoto tvůrce už nás „nečekané“ žánrové volby nemůžou překvapit. Proč by si nemohl zkusit třeba western? Obzvlášť, když se schyluje k návratu kovbojek na filmová plátna (komiksový Jonah Hex,… (viac)

Jeff Bridges tasí kolty

Jeff Bridges tasí kolty

12.09.2009

A nebude to poprvé v jeho kariéře. Ještě jako mladík si zahrál ve westernu Bad Company či v proklínaném velkofilmu Nebeská brána, v 90. letech ztvárnil titulní roli v „prequelu k Deadwoodu“ Divoký… (viac)

Reklama

Reklama