Drákula roku 72´

V žánrovom zaradení chýba klauniáda, tá tu prevažuje nad nejakým hororom. Na úvod nám hlas vyprávača povie že je treba konečne zlikvidovať vládcu temnôt a hneď nato sa Dracula s Van Helsingom bijú na streche uháňajúceho kočiara. Dracula skončí prepichnutý polovicou kolesa a ani Van Helsing to už nerozdýcha, takže sa dej presúva do roku 1972 aby sa zaprdený gotický vzduch konečne zmenil na svieži smog. Ale najprv pár siahodlhých, hudobno-tanečných čísel aby bolo jasné čo je najväčšie zlo novej éry... hipíci! Dracula je sto rokov po záruke, a kormidlo preberajú sex, drogy a disco! A to je teda fakt hnus velebnosti, tá sedemdesiatková hudba víri vzduchom ako satan zhmotnený na zvukových vlnách a divák plače lebo je jednou nohou v pekle. Inak sa tam toho moc zaujímavého nedeje a všetko hrozne dlho trvá, takže k disko šialenstvu pribúda úmornosť. Dracula ožije pri čiernej omši a tentoraz dokonca svojho poskoka odmení tým, že z neho urobí upíra. Do série sa vrátil Peter Cushing, ale je už dosť starý a on ani film sa nesnaží prestierať že nie. Je z neho dobrý deduško čo síce neváha vyraziť do akcie keď je to nutné, ale už ťažko chytá dych. K tomu vo väčšine svojich scén fajčí, ale stále má charizmu, na rozdiel od Draculu ktorého keby nehral Christopher Lee, tak nikto z nás neváha naplno povedať že je to proste debil v peleríne čo cerí zuby ako slniečko na hnoji. Za zmienku stojí scéna súboja s hippie upírom ktorý sa snaží ujsť pred slnkom, ale spadne do vane a tak sa tam hodnú chvíľu metá a metá a metá, slnko na neho praží, voda strieka a on len kričí a kričí a ani za toho satana sa rozpustiť. No je to blbosť ako sieťovaný kondóm a finále úbohé, Dracula spadne do pasce na líšky a hotovo. Séria sa dostala do bodu z ktorého už cesta nevedie. (27.12.2021)

Drákula se vrátil a má spadeno na hipíky! Nelze popisovat, nutno vidět. (10.05.2011)

Presun hammerovského Draculu z 19. do 20. storočia a z Karpát do Londýna síce príliš vierohodne vysvetlený nebol, ale ako pokus o inováciu vcelku vyšiel. Menej inovatívnym je jeden dejový prvok (oživenie pána temnôt počas čiernej omše je chabou variáciou na Taste the Blood of Dracula), ale Dracula vo filme konečne nevystupuje ako niekto, kto sa fyzickej konfrontácie skôr bojí, a je to naopak Van Helsing ml., kto pred ním chvíľu uteká. Potešilo ma aj využitie "kriminálneho prvku" alias polície a vyšetrovania vrážd, akurát bol zodpovedný inšpektor na pomery A.D. 1972 trochu prehnane ochotný akceptovať vampiristickú teóriu postaršieho profesora. Vierohodná bola konečne aj postava Draculovho pomáhača, pretože svoju úlohu plnila so sebeckými zámermi, nielen z nejakého neuveriteľného nadšenia pre "mastera". - Film trochu zrážajú postavy mladých, ktorí sa nielen správajú hrozne, ale konajú aj nevierohodne. A veľmi ho zráža malá dynamika deja, nudnosť a absencia nejakej tej gotickej atmosféry. Pokus o to posledné tu síce nechýbal a bol koncentrovaný do scény čiernej omše, ale pôsobil skôr smiešne. - Nie som si úplne istý, či si to zaslúži nálepku priemer zo všeobecného hľadiska, ale z pohľadu fanúšika série predsa len áno, takže nateraz zostanem pri ***. (29.09.2011)

Nekoukatelné! Hammer věděl, jak posílat pozvolna svojí sérii do prdele. (18.01.2016)

Rozvržení příběhu je sice více než klasické, ale přenesení do "nové" doby se tvůrcům alespoň vnějškově vyplatilo. Rozjuchaná a nezávazná 70. léta jsou cítit z téměř každého záběru a nejvíc pozornosti si ukrajuje zlý "hipík" v podání Ch. Neamea, všichni ostatní - včetně Ch. Leea i P. Cushinga - jsou tentokrát jen do počtu. Je navýsost zřejmé, že tato série už vyčerpala sama sebe. (17.09.2015)