Nad propastí

Prišiel som si po priemerný katastrofický nervák a dostal som extrémne nadpriemernú homo vzťahovú telenovelu o jednej jeblej rodinke v polo rozpade, kde stará škuľavá škatuľa behá medzi bakelitovými šutrami niekde v prdeli sveta a podľa analýzy pohybu chrústov a klepkania po kameni zistí, že mestu hrozí sodoma gomora. Jej záchrane sveta výdatne sekunduje jej uplakaný ex a nový objav jej zvrátených sado maso chúťok v podobe jemne opáleného naturálneho Švéda. Aby toho nebolo málo, pod nohy sa im stále pletie ich teplá dcéra s jej ohyzdnou partnerkou, ktorá pri záchrane nevinného detského života skončí v riti mordoru a vtedy nastane ten správny čas na nejakú random balkánsku piesonku cigánskych pastierov oviec. Jednoducho ten film má všetko, od mierumilovných alahov, cez buzni, až po strong female postavy. Teda všetko až na tú pojebanú katastrofu, na ktorú lákajú ľudí. Šmejdi! (20.02.2024)

"Dlužíš mi 500 korun tak sakra dělej!" Skoro som sa utopil v slzách. Brutálny katastrofický film, ktorý vás upokojí len záverečným hulákaním muezína alebo podobného brigádnika počas záverečných titulkov. A potom s nadšením vyhodíte ten kýbel použitých vreckoviek, lebo viete, že aj keď sa tragédie dejú neočakávane, v každom čase a kdekoľvek, stále je tá Škandinávia zemou zasľúbenou, kde je všetko v poriadku, dobrí Arabi a ich lesbické nevlastné dcéry, ženy zachraňujúce komunitu, ktoré sa pretláčajú štrbinami zrútených chodieb a jediní, ktorí ich zdržujú sú bieli nadradení privilegovaní sockári, ktorí v strachu o život a v nekonečnej panike vidia nádej len v statočnosti ženských záchranných skupín. O mnohých týchto nepopierateľných faktoch som doteraz netušil. Ďakujem Netflixu, že ma zase osvietil a ja som opäť bližšie k tomu, aby som sa prebudil a vytetoval si na čelo svoje duchovné meno WOKE. (18.02.2024)

Príbeh ktorý dobre opísal najmä Arsenal83, ale podstata neunikla nikomu sa okrajovo točí aj okolo prírodnej katastrofy s kvalitou spracovania vyrobené v Asylum. Mimochodom vlani prišli aj oni s dvomi na seba nadväzujúcimi katastrofickými filmami na ktorých názovsi už nespomeniem, vlastne ani na dej nie a dokonca sa mi ich nepodarilo ani len vygúgliť po stručnom opise. A presne takto skončí aj Nad priepasťou, teda skôr pod prepadliskom dejín. A zo začiatku to nebolo úplne zlé ale ten nekonečný záver a spomínaná agitka film utopili, aj keď sa nejednalo o povodeň. (20.02.2024)

Film s takovým tématem a potenciálem je nakonec pojat nechutně civilně. Z pádu města do propasti vidíme veskrze prd, naprostá většina stopáže je zaměřena na vcelku nesympatickou 'rodinu', kde jen tak mimochodem je důlní inženýr klaustrofobik. Důležitý ale je, že tu máme tmavýho Švéda, dceru lesbičku  a nádhernej arabskej song... 2,5* (17.02.2024)

Jestli něco Seveřani neumí, tak přehánět. Což je fajn, když vám nabídnou katastrofický film, který se povedl. To bohužel neplatí o Nad propastí. Z tématu, které je velmi uvěřitelný, protože se může stát prakticky kdekoliv, kde se těží, udělali rodinné drama a agitku na "Nové Švédsko", jen tak mimochodem s katastrofou, na kterou se snaží nalákat diváky, kterým je asimilace gayů a imigrantů do společnosti jaksi u prdele. Bohužel, samotná katastrofa zabere jen pár minut a krom "šílenství" u jedné díry v zemi, do níž  při útěku spadne snad půlka města, vidíte jen hnusné digitální efekty v podobě jedné praskliny v zemi, padající věže a tuny prachu. (18.02.2024)