Sting

"Sting". No tak som si to teda konečne pozrel. Prečo konečne? Pretože som to už dva krát odložil. Prvý raz som nad tým mávol rukou, keď som to mylne pokladal za nejaký životopisný film o kariére toho rovnomenného nudného anglického speváka. A druhý krát sme to odmávali spolu s mojou drahou láskou, keď hneď na začiatku skonštatovala, že by to zrejme len zhoršilo jej už i tak dosť rozvinutú arachnofóbiu. Tak som si teda dnes urobil čas, plnú misu pukancov, a v kľude si to pozrel. Film o malom vesmírnom pavúčikovi, z ktorého vyrastie poriadne veľká nenažratá obluda, ma pobavil. Je to jednoduchý spider horrorový námet, ktorý sa však austrálskemu režisérovi Kiah Roache-Turnerovi podarilo spracovať do vizuálne a i atmosfericky interesantnej formy. Páčilo sa mi aj komorné prostredie starého nájomného domu v new yorkskej štvrti Brooklyn, kde je dej situovaný. Užil som si to, bolo to fajn. **** (26.07.2024)

Málem jsem se na ten film ani nepovídala a když jo, tak téměř žádná očekávání a nakonec taková paráda. Miluju, když mě úplně nenápadný, nevykřičený malý hororůrek takhle brutálně překvapí. Od tohoto režiséra jsem už viděla povedený nízkorozpočťák Wyrmwood, který mě odzbrojil humorem, který mám ráda a Sting nebyl jiný případ. Tady je to ještě ke všemu financováno poměrně většími penězi a přesto, že zrovna vešel do světla ve stejnou chvíli jako podobně pavoučí Vermines, Sting to podle mě topuje a má navrch, hlavně díky sympatickým, dobře napsaným postavám a faktu, že se nebál kombinovat žánry a příjde si u něj na chuť i milovník humoru i milovník hororu, takže tu funguje ten správný balanc. Opravdu jsem se chvílemi až chechtala. Na Roache-Turnera si dám do budoucna určitě pozor. (17.08.2024)

Sting sa určite nevyhne porovnávaniu s nedávnym Vermines. Po rokoch pavúčich suchôt sme totiž v blízkej dobe dostali akousi náhodou dva pavúčie horory za sebou. No zatiaľ čo ten francúzsky prírastok sa pokúša látku aktualizovať pre nové tisícročie a doručiť funkčný (a skutočne dobrý) horor. Sting uviazol niekde pred tridsiatimi rokmi v Béčkových vodách. Kiah Roache-Turner si síce urobil aké také meno jeho absolútne uletenými blbůstkami Wyrmwood, a Sting točí veľmi podobným štýlom. V žánri by tak nemalo chýbať napísané "komédia", akurát narozdiel od sebaparodického Wyrmwood sa pri Sting musí držať úplne na uzde, takže je to vo výsledku iba nudné, neatmosférické a hororové (s výnimkou možno dvoch scén) asi tak, aby to vystrašilo deväť ročné deti. S výnimkou akčnejších záverečných pätnástich minút s gumovým pavúkom tak len horor, ktorý sa nikdy poriadne nezapichne. CELKOVO: 4/10 (14.05.2024)

Rozjezd tradičně pojatého zvířecího hororu klasický, dlouho nikdo netuší co se to vlastně děje, aby se v druhá polovina hrubě nepovedla a naplno se ukázaly herecké limity (Ryan Corr je vyloženě na pěst) prakticky celého osazenstva. Tohle mělo potenciál solidní zábavy, jenže málo krve, hodně nelogičností. 40% (30.05.2024)

O Sting sa hovorí ako o najlepšom pavúčom horore sveta. Tak si najskôr urobme rešerš. Pavúčie horory zďaleka nie sú také rozšírené, ako žraločie. Keď si ich zrátame a vezmeme do úvahy len čisté horory (teda nie Pána prsteňov: Návrat kráľa), so šokom si uvedomíme, že ich v skutočnosti za posledné desaťročia vôbec nebolo veľa, skôr naopak. A väčšina z toho boli tvrdé už ani nie béčka, ale rovno céčka na hranici pozerateľnosti. Dostali sme sa kvôli tomu do štádia, že za jeden z najvydarenejších kusov môžeme považovať pretrikovanú komediálnu blbosť Útok pavúkov s Davidom Arquetteom. V tomto (pavúčom) štádiu tým pádom výkriky „najlepší pavúčí horor na svete!“ majú len pramalú výpovednú hodnotu. Za mňa výsostne najlepším zostáva Arachnofóbia, ktorá majstrovsky spojila nepríjemný horor s čiernou komédiou. A to hororové komédie fakt nemám rád. Ono je pekné, že tvorcovia Stingu uprednostňujú postavy, ale čo z toho, keď sú útrpne neoriginálne? Herci sa síce snažia (prirodzenú Alylu Browne možno čaká kariéra), ale je to prd platné, keďže také klišé by neuhral ani Ian McKellen. Ostatné postavy (s výnimkou otca a dcéry) sú vyložené karikatúry, prípadne komické postavičky. Atmosféra zasneženej štvrte s činžiakom, v ktorom sa odohráva peklo, by mohla byť geniálna, ale to by sa v snehu muselo odohrávať viac, ako 120 sekúnd z 91-minútovej stopáže. Pri pozeraní sa mi často zo spomienok vynárali Critters 3, čo nie je práve najväčšia pochvala, ako iste sami uznáte Jasné, pavúk z vesmíru, čo my o ňom vieme? Ale dať sem tvora, ktorý rozumie ľudskému hlasu (!) a píska (!!) a pritom sa správa ako bežný (gigantický) pavúk, to som proste nepochopil, nebavilo ma to a sem-tam som starecky krútil hlavou nad detskosťou tvorcov. Samotný pavúk a scény s ním sú nechutné, hoc druhé Evil Dead nečakajte. To je škoda, myslím si, že ak už chceli byť tvorcovia iní, mali pritlačiť v píle práve pri gore, enormnom množstve pavučín, slizu atď. To sa odohralo len v zopár scénach a ani tie ma ako drsného hororového fanúšika nijak zvlášť neodrovnali. Dokonca si trúfať povedať, že ak by tvorcovia vystrihli 50 najdrsnejších sekúnd, bol by to rodinný film (!). Scenár je neskutočne neoriginálny (lezenie vetracími šachtami, pokazená baterka), predvídateľný (čo myslíte, ak sa na samom začiatku „náhodou“ ukáže, že je pavúk alergický na naftalínové guľôčky, budú vo finále použité proti nemu?) a dramaturgicky odfláknutý (aký malo zmysel na začiatku sa tváriť, že ide o budovanie vzťahu medzi pavúkom a dieťaťom, keď na konci z toho nič nezostalo?). Ale tak tie mizerné 3* si asi zaslúži, najmä v porovnaní s Lavalantulou 2. (21.05.2024)