Noci hrôzy

Na podobných filmoch ako tento, sa dá vidieť, že Fulci nebol len mesiar, ale v jeho filmoch je aj veľa majstrovskej filmárčiny. Tento kúsok je však skutočne "iba" čistokrvná mesiarčina, plná nekončiacich vĺn hnusných prehnitých zombie. To je však viac ako kritika púha vlastnosť tohto filmu, ktorú mnohí určite ocenia. Maskéri sa jednoznačne vyblbli a koniec koncov aj niektoré usmrtenia boli značne originálne (na druhú stranu je to však občas očividná vykrádačka Fulciho Zombie 2). Milovníci zombie podžánru však hádam ani nemôžu byť sklamaní. (6.3/10) (15.03.2009)

Nikde nie je napísané, že zombíci nevedia používať kadejaké nástroje, no týmto filmom určite predbehli dobu, pretože tu sa zombies dobíjajú do domu ako v nejakom hystorickom filme baranidlom a nerobí im problém použiť napríklad takú cilkulárku. A to ako dostanú služobníčku ktorá sa snaží zavrieť okenicu na prvom poschodí je proste exkluzívne. (11.06.2006)

Priemerný zombie horror.Pomaly pohybujúcich zombíkov je tu dosť,aj dosť agresívnych útokov.Zombíci sú ale aj dosť bystrí,začnú používať sekery,kosy a iné inštrumenty,takže ľudia to majú čím ďalej tým ťažšie.Dej je dosť jednoduchý,nechutnosti je tu až až.Zombíci si poriadne pochutnávajú na ľudskom mäsičku a vnútornostiach.Synček Michael mi pripadal skôr ako uchylni 40 ročný trpaslík a nie synček.A mal so svojou matkou určite incestny vzťah.Zombíci útočia v jednom kuse,takmer bez prestania,občas je tu sex.Hudba tu je ale fakt debilná,neviem odkiaľ ju vzali.Útoky boli ale prevážne cez deň,tak nechápem ten názov.Rozhodoval som medzi dva a tri,zvíťazila trojka,hoci s veľkým váhaním. (23.01.2010)

„Mŕtvi mi vždy naháňali strach; je lepšie, nechať ich na pokoji.“ 85 minút nie je veľa, ale pokiaľ ich máte stráviť v spoločnosti hororu, kde naozaj ide len o gore, biedne masky zombíkov a nezmyselné jednanie postáv, JE to veľa. Dvojnásobne ak už ste nejaký taliansky zombícky horor 70./80. rokov videli a všetko vám bude pripadať povedomé. Niekto stále niekam uteká, niekto kričí, niekedy si zombík strká slizké biele črevá do ústnej dutiny... no, Romero to práve nie je. Do opustenej vily prídu hostia, padne noc, objavia sa zombíci (niekoľko desaťročí pred Dannym Boyleom ich naučil Andrea Bianchi stvárať také nezombícke kúsky, ako je používanie nástrojov alebo šplhanie na prvé poschodie), hostia a zombíci sa navzájom požierajú/likvidujú strelou/silným úderom do hlavy a toto trvá stereotypných 85 minút (takže za tých zopár dobrých nápadov budete vďační - kosa, mnísi, syn posadnutý bradavkami svojej mamy). Viac v mojej recenzii na Recenzie.org: http://recenzie.org/zombici/194-noci-hrozy-40- (10.08.2009)

Toskánske prekultivované prostredie plus primitivistický horor? No to bol už najvyšší čas... Poznáte to. Dívate sa na nejaký film a kombinácia niekoľkých okolností v ňom sa vyskytujúcich vám učarí do takej miery, že s maximálnym hodnotením neváhate. Dokonca aj vtedy, ak ide o čistý brak, teda o podivuhodné (bitevné) pole, kde sa rodí fenomén kultu. Démon umenia číha na každom kroku, ale vy si nedokážete pomôcť :-) Režisér Andrea Bianchi je snáď učinený zázrak, pretože dokonale chápe, čo je pre žáner zombie hororu najpodstatnejšie: 1) dostatočne strašidelné masky, ktoré 2) je vidno dostatočne dlho, 3) dostatočne často a 4) v dostatočnom osvetlení 5) za sprievodu bizarnej, disonantnej, kakofonickej elektronickej hudby. Sci-fi zvuky a hnijúce mäso z etruských (!) mŕtvol, tomu hovorím avantgarda bez akéhokoľvek pejoratívneho podtextu (o dekapitácii a defenestrácii v jedinom zábere či mníšskom happeningu na námet Poslednej večere ani nehovoriac). Masky sú modelované tak expresívne, až sa stávajú takmer amorfnými a svojou sugestivitou tak prekonávajú také úchvatné diela akými je ikonická Fulciho "conquistador zombie" zo Zombi 2 alebo Romerov "kravaťák" (Dr. Tongue) z Day of the Dead (pán s poškodenou dolnou čeľusťou, takže jeho jazyk visí ako kravata). Kravaťák je mimochodom len vylepšená verzia jednej z masiek v Burial Ground! Všetky ďalšie "podružnosti" loajálne slúžia tomu, čoho sa srdiečko fanúšika nevie dočkať - exkluzívnej módnej prehliadke pre trochu (dosť) staršie anorektičky na sezónu primavera-estate 1981, značka MM (memento mori). Hans Baldung Grien by dal päť. (24.12.2008)