Džundži Itó: Japonské děsy

Džundži Itó je moja srdcovka, ale to už vieš, no čo možno netušíš je, že tento rok vyšiel na netflixe anime seriál, ktorý spracoval jeho diela. Väčšinu poviedok som nepoznal, no v zozname sa nachádzali napríklad Balónky Obesencov, ktoré nájdeš v zbierke s rovnakým názvom alebo jedna poviedka z eposu Tomie (obidve sú preložené do češtiny) či znepokojivá Whispering woman, ktorá sa nachádza v zbierke Fragments of Horror (táto je žiaľ len v angličtine). Ako veľký fanúšik tohto „mangistu“ budem trochu zaujatý, no i tak nie som stopercentne spokojný. Kvalita jednotlivých poviedok bola niekedy priepastná. Na jednej strane sme mali geniálne kúsky z ktorých mrazilo, no na druhej strane časti, ktoré ma vyložene otravovali. Jednalo sa o diely s postavičkou Sóiči. V momente by som ju vyhodil z jeho portfólia. TOP 5: „Historka o tajomnom tunely“ – príbeh o laboratóriu v tuneli, kde sa prekrývajú dimenzie. Mrazivá „lovecraftovčina“. „Vlasy na pôjde“ – krátka, ale úderná poviedka o démonskej sile vlasov. „Vrstvy desu“ – dievča pri zranení tváre zistí, že pod jej kožou sa nachádza jej ďalšie ja. Bizarný bodyhororový námet s exceletným prevedením. Presne pre toto milujem Itovú tvorbu. „Mesto náhrobkov“ – Opäť geniálny nápad o meste, kde sú všade náhrobky. Na ceste, v domoch, v aute... Mysteriózny príbeh ala Itó. „Balónky obesencov“ – V Japonsku sa zjavujú balóny s tvárami, ktoré chcú svoje obete (postavu, ktorú zobrazujú) obesiť. Strelené a pritom skvelé. Anime stránka dala mange pohyb, ako keby sa obrázky pohli ako v Harry Potterovi. Musím povedať, že to na mňa fungovalo. Väčšinu tých lepších poviedok nepoznám z originálu, tak dúfam, že čoskoro príde nová zbierka s týmito poviedkami. Niektoré boli fakt, že geniálne! Ale berte to tak, že to vraví človek, čo považuje jeho Špirálu za opus magnum svetového hororu. Na druhú stránku, niektoré poviedky by som vyhodil, každopádne som spokojný. (04.04.2023)

Moje oko zřejmě vidí jinak než u jiných, protože mě tady animace přišla o chlup lepší než v Collection. Zato příběhově mnohem slabší. Tak jak jsem u Collection litovala u některých povídek, že byli příliš krátké, tak jsem tady litovala, že byli některé příliš dlouhé. Nemůžu srovnávat s mangou, jelikož jsem ji nečetla, ale buď ty lepší povídky vyplácali na Collection a na tohle zbyli slabší kousky nebo nevim, podle mě je Collection lepší. Netflix to tady pohnojil. A co se Soichiho týče (zřejmě Itouův oblíbenec), útočí na první příčku nejotravnější postavy všech dob. (10.02.2023)

Japonec a bývalý zubný technik Džundži Itó patrí nepochybne k najvýraznejším tváram hororovej mangy. Našťastie je obľúbený i u nás, takže mu v češtine vychádza čoraz viac diel. Každý, kto čítal pár z nich, vie, aké šialené a originálne sú. Niečo také sa dá najľahšou formou sfilmovať naozaj azda len v podobe kresleného seriálu (hoc paradoxne jedno z jeho „najťažších“ diel, Špirála, bolo do podoby klasického hraného celovečeráku prevedená ešte v r. 2000). To sa stalo a výsledok je... nuž. Našťastie sú všetky epizódy krátke (cca 25 minút aj s titulkami) a to dokonca niektoré časti obsahujú nie jeden, ale viacero príbehov. I tak je výsledok v lepšom prípade priemerný. Vyložene nadpriemerných dielov som tu zaznamenal s prižmúrenými očami „až“ dva. Niektoré vyšli aj v ČR (Tomie), iné nie. (14.10.2023)

Itó má fascinujúce nápady, no takmer nikdy ich viac nerozvíja tak, aby boli intelektuálne podnetné. Záporáci (tj. démoni, duchovia, príšery) sú detsky samoúčelní, bez motivácie, bez tajomstva, scenáristika je tu lenivá a vo väčšine príbehov úplne bez akejkoľvek záverečnej pointy. Manga (Balónky oběšencú) na tom nebola omnoho lepšie, akurát tam ma to o trochu menej iritovalo vďaka pekným ilustráciám. (18.02.2023)

Adaptace Džunži Ita s ještě horší animací než Junji Ito Collection? WTF. Když se postavy hýbou je to strašně ztuhlé. Pokud je tam davová scéna, je to jen freeze frame a postavy se nepohybují. Většina animace je jen smyčka otevírání a zavírání pusy. V první epizodě jsou dokonce chyby v kontinuitě (postavy se otočí a v dalším záběru jsou jako byly před tím).  Typické Jujiho šokující momenty jsou méně prokreslené než v původní manze. Chápal bych, že by se to nehýbalo a vzhled by byl jako v manze velmi detailní, ale tady se to nehýbe a všechny designy jsou o dost zjednodušené.V některých povídkách si dokonce ulehčili práci 3D animací.  Navíc většina těch nejklasičtějších příběhů byla zadaptovaná už ve zmíněné Collection. Z téhle série jsem znal jen Balónky oběšenců (nutno říct nečetl jsem všechny knihy Džunži Ita). (20.01.2023)