Zvedená a opustená

„Zákon hovorí jasne: § 544. O prečinoch, uvedených v prvom odseku § 530, inými slovami o znásilnení a zneužití maloletej, to znamená o tom, čo ste urobili, platí: Manželstvom, ktoré páchateľ uzavrie s osobou poškodenou sa prečin napraví. Preto si ju musíte vziať.” • Práve tento promptný poznatok sa síce bezprostredne týkal Germiho divokého, vskutku atypickým spôsobom nadštandardného, temperamentného, talianskeho titulu: Zvedená a poškodená, no zároveň by som k nemu však pridal i tieto ďalšie prívlastky, a to zrejme v týchto nasledujúcich podobách: prefackanej, zdeptanej, poníženej, zamknutej, unesenej, vypočúvanej,... protagonistky Agnesy Ascaloneovej, ktorá si začala „vášnivý vzťah” s dotieravým jedincom Peppinom Califanoom, čo je v podstate hlavným spúšťačom nasledovných, nepredvídateľných a pomerne dosť šialených situácií s postupným pribúdaním ďalších postáv, medzi ktorými asi najviac vyčnieval Don Vincenzo Ascalone, ku ktorému bol originálny scenár asi vôbec najštedrejším, nakoľko bolo viac, než viditeľné, že si každú jednu scénu, v ktorej sa zakaždým vyskytol, zväčša (vy)užíval vo svoj vlastný prospech, až tým miestami trochu zatienil; ústredný, »zamilovaný párik« , (za)citovaný o pár riadkov vyššie, že svojimi častými a trefnými replikami, skrátka až príliš strhával na seba pozornosť, ale našťastie, ak to zoberiem, ako celok, tak sa táto «miska váh» postupne veľmi vkusne vyvážila, trebárs i s príchodom štrbavého, no o to viacej sympatického baróna Rizieriho Zappalàoa v podaní Leopolda Triesteho, ktorý sa podľa mňa svojim hereckým (kratším) prejavom, vyrovnal zrovna i tomu poprednému v podaní Saroa Urzìoa. • Osobne mi oveľa lepšie sadol režisérov predchádzajúci titul: Divorzio all'italiana, kde mimochodom debutovala i predstaviteľka Agnesy, čiže Stefania Sandrelliová, kedy sa rovnako rozohral podobný kolotoč samých, »scenáristických orgií« , ako aj v tomto ozvláštňujúcom prípade, pričom predtým dokonca i s prídavkom v podobe: Oscarom® oceneného, najlepšieho scenára s maximálnou, údernou razanciou... (26.08.2023)

Ten příběh je jako z jiného světa. Vždyť místní zvyklosti nemohl pochopit ani mladý policista ze severu. Docela by mě zajímalo, jak tenkrát na Sicílii takové spory mezi rodinnými klany doopravdy řešili. Ve filmu všichni aktivní účastníci sporu zažívali doslova a do písmene infarktové situace. Já jsem se však náramně bavil. (10.11.2009)

Od režiséra Pietra Germiho se mi trefil do vkusu už jeho povídkový film Dámy a pánové, proto jsem se s chutí podíval i na jeho o dva roky starší snímek Svedená a opuštěná. Opět se zadařilo a u filmu jsme se společně dobře pobavili. Tentokrát nejde o povídky, ale o tradiční film. Režisér se znovu ponořil do prostředí italského maloměsta, do skupiny jeho svérázných obyvatel a jejich mezilidských (a lehce sexuálních) vztahů. To mu svědčí náramně a v tom prostředí je jako doma. Svérázné postavy staví do výborných situací a dialogů… spíše hádek… neustálých hádek, které jsou energické a správně italsky a sicilsky temperamentní. Co může být pro chlapa horšího, než když zjistí, že mu zneuctili dceru? Ta si navíc odnesla následek! :-) No a vražda ze cti se v Itálii trestala jen mírně. Nebo to vyřešíme sňatkem, ale koho honem rychle sehnat? Zápletka jako dělaná pro italskou konverzační komedii. Některé situace a scény byly na pět hvězd, bohužel ke konci občas komedii nahradilo drama (noční můry ve snu) a film místy zvážněl. To bylo zbytečné, protože jako komedie fungoval naprosto výborně. (17.05.2024)

"Muž má právo žádat a žena má povinnost odmítnout." Ale kdo to žádal? Byl to doktor? Učitel? Farář? Ach tak, Peppino poněkud agresivněji požádal Agnese, prorazil její nedostatečně organizovanou obranu, odpanil ji, otěhotněl ji a teď si tu běhnu nechce vzít. Tak tento způsob myšlení mne hodně pobavil, vychytralé jednání dona Vincenza taky a vlastně i celá ta "srdečná" Sicílie. Na světě je prostě krásně, když se všechno dá vyřešit řevem, fackami, úplatky, únosem a samozřejmě svatbou. (16.10.2016)

ocenenia : MFF Cannes 1964 - Najlepší herec (Saro Urzi) (?) ◘◘◘◘ Ten sicílsky tatko (Saro Urzì) fakt "válí", aj keď všetky postavy sú typologicky výborne zvolené :D Vynikajúca (juho)talianska bláznivá taškařice o rodine, cti a jednom pohlavnom styku. :) Hrdosť protagonistov to síce celé trochu skomplikuje, ale na koniec je z toho (SPOILER!! ale pri tejto komédii to snáď nevadí) krásna svadba a blažená smrť ("e viva! e viva!!") :D Komédia na spôsob "sicílskych Homolkovcov" mixnutých s Troškom (nedajte sa odradiť týmto menom:), kde vynikajúcu komediálnu akčnosť dopĺňajú rovnako vynikajúce dialógy. Ďakujem Pietrovi Germimu a všetkým hercom za toto predstavenie. Po dlhšej dobe som sa naozaj dobre pobavil. Výborná réžia, veľmi pekná kamera, vypointovaný strih (najmä tie retrospektívne časti, napríklad keď otec rozmýšla, kto len mohol jeho dcérku zneuctiť:)), no a herečka Stefania Sandrelli vášmu oku tiež určite ulahodí ;) (03.01.2013)