Danton

Veľká francúzska revolúcia - Maximilián Robespierre - Georges Jacques Danton. Najklasickejšie čarovné slovíčko, ktoré vystihuje poslednú dekádu 18. storočia, je bez akýchkoľvek bližších debát : g-i-l-o-t-í-n-a, ktorá pravidelne vyčerpávala nepohodlných tak, že do úvahy spadala táto príznačná pomôcka, ktorá behom sekundy poslala človeka do večných lovísk, spôsobom, že sa mu odtne hlava... Nechutná, depresívna doba, ktorá sa s nikým absolútne nesrala !!! Vedel by som si ju predstaviť, ako účinný nástroj na nenávidených politikov, ktorými sa to všade, len tak hemží... Nejaké tipy ? Sakra, veľa ich je... Pred týmito dvomi pánmi, ktorí si liezli do zelí, čakala gilotína na Ľudovíta XVI a jeho manželku Máriu Antoinettu. Vynikajúci historický film, venujúci sa týmto udalostiam, vyššie uvedených, bez manželského páru, nižšie, pod taktovkou, skúseného poľského majstra - Andrzeja Wajdu + za kamerou stál, slovenský borec - Igor Luther, ktorý tomu dodal, extrémne znepokojivý podtón, vlastne po celý čas som mal strašne divný pocit !!! Vystupuje tu pomerne veľa hercov, rôznych národností, ale mňa najviac tradične zaujal - DEPARDIEU, keď bol ešte veľmi schopný herec ! I Wojciech Pszoniak, ako ROBESPIERRE, je výborný, no Gérard, medzi všetkými najviac exceluje, určite treba vidieť cez francúzsky originál s českými titulkami, inak neodporúčam, ak nie takto. Jednoducho, pred kamerou, i za kamerou, sa stretli špičkoví pracovníci, kde to nemohlo dopadnúť zle, či napríklad napísať scenár, podľa Jean-Claude Carrière, ktorý spolupracoval s českým režisérom Milošom Formanom, či i samotní aktéri z Poľska, Wajda, Holland, sa zapojili do finálnych prác, to je maximálny pôžitok, ktorý ma priklincoval, takmer na 2 a pol hodiny do sedačky ! Významný film, ktorý som až doteraz nevidel, čo sa javilo, ako veľká chyba, ktorú bolo treba, čo najrýchlejšie dať do poriadku ! (23.06.2016)

Veľká francúzska revolúcia, jej pôvodcovia ale i obete. Režisér Andzej Wajda majstrovsky zachytil nepokojnú revolučnú dobu bez toho, aby sa stal film veľkolepou historickou epopejou. Skôr sa sústreďuje na súboj dvoch mužov "otcov revolécie", každý uznávajúci svoje ideály v podaní Gérarda Depardieua (nominácia na Cézara a Cena amerických filmových kritikov) a menej známeho Wojciecha Pszoniaka v úlohe Maximiliána Robespierra (jeho cesta pod gilotínu nasledovala 114 dní po Dantonovi), ktorý sa svoje úlohy zhostil snáď ešte lepšie, pričom má snímka značne inscenačný ráz. Silno spracovaný je či už Dantonov posledný veľký prejav, tak aj následná veľmi chladná poprava. Wajda získal za réžiu niekoľko významných ocenení, okrem iného aj Cézara a nomináciu v kategórii najlepší film. Nakrúcanie začalo až po štvorročných prieťahoch spôsobených politickou situáciou v Poľsku, za kameru sa potom postavil Slovák Igor Luther. (23.02.2008)

Páni! Hustě! Výborně! To jsou jen některá slova, která mě napadla, když jsem tento výborný historický kousek zhlédl. A opravdu, tohle se nedá slovy popsat, to se musí vidět. Danton režiséra Andrzeje Wajdy je geniální v každé své minutě. Nemá dle mého jednu jedinou slabinu. Je výborný od scénáře, přes herecké výkony, režii až po hudbu. Více se zde rozepisovat nechci. Pokud mohu nějaký film jako recenzent doporučit, pak právě tento je jedním z nich. A pokud chcete vědět více, mrkněte se na mou recenzi, jenž vám mé hodnocení podrobně zdůvodní. 95% (02.02.2014)

Trochu (trochu dost) mi na tomto filmu vadí jeho pojetí, kdy je Danton proti Robbespierovi stavěn jako zastánce individualismu, a to v pojetí posledních dekád 20. století. Je to anachronismus, značná autorská licence a přihřívá si tu polívčičku liberální pravice. Toť má velmi silná výhrada a zdroj takřka odporu k tomuto filmu. Uznávám jeho řemeslné kvality a herce, ale nemohu prominout, že tvůrci fakticky zneužili historii pro svoje ideologické "vypořádání se" s tehdejší "druhou stranou". Samozřejmě  podstatně více doporučuji Francouzskou revoluci. (10.07.2006)

Historicky vcelku věrný snímek. Teda aspoň myslím, protože o téhle éře až tak moc načteno nemám. Francouzská revoluce je hodně zajímavé téma. A zrovna fáze, kdy "revoluce požírá vlastní děti" mi přijde jako jedna z částí historie, která se celkem ráda opakuje. Takže vřele doporučuju - i kvůli G. Depardieau. UPDATE 2018: Viděl jsem to po děsně dlouhé době a přišlo mi to znova výborný. Akorát jako nejzajímavější osoba celého děje už mi nepřišel poživačný Danton, ale Robbespierre. Divný, asketický, mocichtivý chlap a manipulátor, který se ale docela snaží nesejmout bývalé kamarády. Jenže ono to už od nějakého bodu prostě nejde a začíná být jasné, že se budou sekat hlavy. Jestli bych teď filmu něco vytknul, tak to, že pokud člověk nezná nějak přesněji historické okolnosti a lidi, nebude dost často vědět, kdo je kdo. Třeba já doteď nevím, kdo byl ten Robbespierrův kámoš s naušnicí. (16.07.2007)