Včelia kráľovná

Marco Ferreri väčšinou na stanovenú tézu napasuje film. Nie je tomu inak ani u Včelej kráľovnej. Symboly smrti sprevádzajú mladoženáča až do úspešného konca. Úspešného z hľadiska matky vzorne plniacej prikázania katolíckej vierouky, týkajúcej sa sexuálneho života v rodine.Takýto prístup odkrytých symbolov mi bol vždy blízky, pokiaľ neskĺzol k lacným agitkám. Ferreri je na hrane, ale keďže samotné témy vykazujú značnú mieru zaujímavosti a kontroverzie (i keď miestami len dobovej) skôr mám tendenciu ísť s hodnotením vyššie. (11.05.2013)

Především musím zmínit, že jsem ve Včelí královně nebyl schopen identifikovat onu kritiku církve a satiru na včelí společenství. Ugo Tognazzi ani nikdo z herců mi nepřirostl k srdci, chladná Marina kupodivu postrádala většinu svých obvyklých půvabů. Užij jsem si tak jen dokonalý původní dabing vedený Josefem Langmilerem a Svatoplukem Benešem, jenž se na své roli pošahaného švagra pořádně vyřádil. (10.08.2014)

„Touto horkou bájkou som chcel ukázať v paradoxnom a satirickom duchu, aký úbohý je manželský život pokrivený vulgárnym a sebeckým poňatím rozkoše a bigotným formalizmom, ktorý je výplodom povrchného a vonkajškového výkladu pevných a nemenných zásad morálky a náboženstva - Marco Ferreri”. • ...alebo ako sa vlastne z v[n]adnej protagonistky menom Regina, akousi »reginou« [preklad v taliančine ako «Kráľovná»], i teda v skutočnosti pomaličky stala, a to konkrétne spoločne so snáď i dodatočným prívlastkom v podobe: Včelia; čiže tým pádom sa zároveň postupne vykryštalizoval i tento podstatný: Moderný príbeh, keďže zrovna týmto »trúdom« nebol vari vôbec nikto iný, ako práve i ďalšia, a naprosto kľúčová postava: Alfonsa Ercolaniho v podaní 'mimoriadne DOPICHANÉHO' Uga Tognazziho; kedy sa vzápätí i automaticky natískala otázka asi v takom konkrétnom zmysle, čo nastávalo totiž až takmer hneď potom, čo bola včela nakoniec samčekom oplodnená; skrátka, bude ešte javiť o neho i následujúci záujem? • Na všetky potrebné otázky sa čochvíľa dozviete i veľmi zaujímavé odpovede so vskutku vzrušujúcim stvárnením v podaní Mariny Vladyovej s akýmsi prídomkom smrti. • Skoršie by som podtrhol danú situáciu asi v tom význame, že v tomto prípade ma zaujala najmä forma, ako povedzme samotný obsah tohto titulu, ktorý na nikoho nebral žiadny ohľad: z Marcovej strany sa totižto jednalo o pomerne dosť chladný prístup, ktorý si tým pádom udržiaval od diváka i značný odstup. (14.11.2023)

Jeden z dobově hodně provokativních filmů buňuelovského stylu, který vzhledem k zásadním společenským změnám a globalizaci dnešním divákům už mnoho neřekne. Ferreri zesměšňoval tehdy dominantní vliv katolické církve na společenskou morálku a sexuální život. Počínání jeho hrdinky je jen důsledným naplněním katolických představ o sexu a rodinném životě. Počátkem 60. let byl film předmětem mnoha protestů ze strany církve a opravdu se určitý čas nesměl promítat. Dnes už je to jen součást filmové historie a klubová záležitost. Celkový dojem: 55 %. (01.04.2009)

Pokiaľ odhliadneme od antiklerikarizmu Včelej kráľovnej, tak nám vychádza taký normálny film zo života manželského páru v Taliansku 60. rokov. V podstate sa v ňom nič dramatické nedeje, ako v bežnom živote. Manželia sa nehádajú, majú iba mierne roztržky, v posteli to celkom klape, len okolie by mohlo dať väčší pokoj. Zákaz cenzúrou takejto umiernenej satiry (aj na ženské sebectvo) je dnes už ťažko pochopiteľný. Mne k spokojnosti úplne stačili prechádzky Rímom 60. rokov, to je niečo dnes už ťažko zopakovateľné. Čiernobiela kamera a ten pocit neopakovateľnej zlatej doby talianskej kinematografie. V rámci spoločnosti sa vyvinula ale aj cirkev, dnes prejdú cenzúrou omnoho provokatívnejšie filmy. 70%. (19.06.2014)